krv valiaca sa potokom.
Lej, prilievaj pritláčaj.
Moja bolesť nemá
nie je koniec sveta.
Nie je tvojou mocou,
vytrhnúť ma nocou,
zo snov utkaných,
z prázdnych dotykov
tvojej vyberanosti.
Márnosť trochu pátra,
po ťažkých kovoch,
po zbytkoch vápna.
Ťažko niečo nájde,
prerazilas stenu,
môj posledný reflex,
nemá to viac cenu.
Nedrží ma pri živote,
nevidím už zmysel.
účel...
tohto všetkého.
Nemám problém,
povedať čo cítim,
postrádam však
zmysel bytia,
bez žmurknutia,
zaplakania...
Vrazíš kudlu,
zo zadu,
do srdca
hlúpej smutnej
zdrvenej osoby.
Tak vysvetli,
avšak čo?!
čo ma potom?
Ľúbiť zmysel,
nie dôvod.
Nemať dôvod,
nezmysel.
Netrp, neži,
nepreciťuj.
Udržiavaj
myšlienku.
Takú aká je,
pátraš vo mne,
nájde v sebe,
to čo chýba
mojej vlastnej
zmorenej
milujúcej
osobe.
Nestrať,
nedrž.
Neuhni
a nebuď.
Strácam...
..svoj posledný skutočný cit.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hlúpej smutnej
zdrvenej osoby.