držal som ju v náruči.
Držal som posledné kvapky jej života na dlani,
Už sa mi viac nevráti.
A to chladné ráno,
slzy počasia dopadali,
strešné okno bubnovalo.
V rytmu jej srdca tancovalo.
Ukázala nehu, lásku, oddanosť.
Prišla a škrabala, o to aby som ju vpustil.
Do života svojho.
Chladného.
Nik sa nikdy nepretrhol, nežiadal.
Ukázal nezáujem, prehliadal.
Svoju lásku, city?
Prázdne nástroje.
Už žiadne pocity.
Srdce dobúchalo,
odbilo svoje kvapky.
Tak ako dážď, zmizol.
City chladli, zmrzli.
Viac sa nevrátili.
A tak som cítil na vlastnej ruke, že život nie je navždy. Že srdce bije, keď má prečo biť. Pocit, keď zrazu nie je počuť nič, je strašný. Uplakaný, smutný... Stav konečný.
Moja ruka už nebude pri tvojom srdci. Moje objatie zmizne. A teplo našich tiel, zhasne. Ako svetlo v tvojich očiach, plameň v tvojom srdci.. všetko padá do záhuby.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vast
17. 12.decembra 2012 13:05
Napíš svoj komentár