;e

Teraz ísť spať. Ľahnúť si do tej studenej postele. Vedľa teba druhá perina, druhý vankúš. Vzýva prázdnotou. V noci sa zobudíš, ležíš na posteli, otočíš sa a načiahneš ruku, je tam ničota. Paplón aj vankúš sú v rovnakej polohe, nezmenené. Tak, ako som to uložil strašne dávno. Nič sa nezmenilo, nič sa nemení. Nič z toho čo je neexistuje a nič sa nezmenilo. Všetko je rovnaké, ako kedysi.

Cítiš v sebe bublinku. Bublinku, ktorá sa ťa snaží zvnútra zničiť. Cítiš ju. Je tam, niekde pri srdci. Zväčšuje sa každým jedným dňom samoty a smútku. Ničí ťa, trhá ťa a tvoj smútok len znásobuje. Tak ako sa rozmáha v tvojom tele.

Čoskoro sa dostane všade. Spraví ti vnútornú vrstvu. Tvoj ochranný štíť vytvorený zo smútku. Nikto ním neprenikne, pretože nik nemá dostatočnú silu na to. Nikto nemá trpezlivosť zažívať s tebou spätne všetky tvoje trápenia. Nikto nedokáže rozumieť ani chápať, čo si zažil a čo zažívaš.

Je to vnútorný pocit, že si sám. Že ostávaš sám naveky, pritom ľudí máš vedľa seba. Nik z nich neporozumie, nečíta z duše smutného človeka. Vidia, len usmievavú tvár. Úsmev anjela, to že duša plače ich netrápi.

Neobviňujem ich však.

Deep inside you wanna cry,
but on your face is just big smile.
They dont know the reason,
to get stuck in life like this,
without permission.
Prisoner of my own feelings,
I cant let you down,
'cause you're my sweetie!
You dont want to love me?
Huh?
Its your choice,
now leave
and tear my heart apart.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu