Neviem prečo plačem, keď myslím na teba. Neviem čo mám robiť, keď moja myseľ stráda, tvoj pohľad nežný, plný lásky väčšej ako u Rómea. Buď moja, na veky vekov, kde čas nehrá roľu a láska má zmysel najväčší viac ako moc a pyteľ peňazí. Drobček môj, prestaň slziť, necíť bolesť, ani lásku, tam.. kde nepatrí. Skutočnosť je iná viac bolesti, moci a peňazí, láska nehrá roľu, pri ktorej každý človek píska, od prekvapenia. Patríš ku mne, viac ako môj tieň. Tak si priznaj, že ťa ničí, keď zbohom, svojim citom, musíš vravieť... Blog 10 0 0 0 0 Komentuj
Stále tie básne, rovnako nežné a krásne, rovnako clivé .