Neviete, kedy a čo na vás natrafí. Čo sa vás chytí a nepustí. Každý deň, ktorý žijete je vlastne nový začiatok. Lepia sa na vás nové skúsenosti, nové emócie. Hlavou vám prebiehajú myšlienky, stále iné.
Trúfal som si povedať,
že moja bolesť je fuč,
tak ako tvoja začala,
moja sa len znásobila
a začala sa meniť v zlosť.
Nezlostím sa na teba,
na nikoho z vás,
dôvod som len ja a ja.
Som tá hlúpa osoba,
žijúca z planej lásky,
tváriac sa ako hrdina,
prežívam zo dňa na deň,
ako trpiteľ bez hlásky,
bez svojho bytia triašky.
Čudovať sa ako žiť,
pritom cestu mi neskrížiť,
ani len z diaľky.
Je tvoja špecializácia
Pátraš po citoch,
ako človek každý
človek milión,
trpí ako žiali.
Nechcem sa sem vrátiť,
na miesto ochudobnené,
o všetky city sveta a
o prázdne miesto
v mojej posteli.
Cítiť ťa a držať,
celučičkú noc,
zobúdzať sa a snívať,
o pocitoch medzi mnou
a tvojou sladkou osobou.
Sú sny, ktoré nemajú byť,
odhalené naveky,
tak ako sa vraví,
že chlapi neplačú
ja revem,
ako voda z krhly.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár