Vast 9. 1.januára 2012 02:55 Ďalšie jeho blogy »

Slzné kanáliky

Pohľad tvojich hnedých očí,
sťa prázdny dub vytesaný,
cítiš ako všetko prechádza,
mojim srdcom popukaným.

Prechádzaš si všetko,
históriu nášho bytia,
v očiach Picassa,
v obleku Hamleta,
trýzniš svoje
slzné kanáliky.

Pričasto plačeš,
zvykol som ti vravieť,
keď maličkosti donútili,
aj mňa zamyslieť sa
nad samotným bytím a žitím.
Nad našou podstatou,
utkanej zo snov druhých.

Hlboký zármutok,
úprimnú sústrasť.
Všetko okolo teba,
cíti tvoje úsilie...
úsilie plakať.

Trúfaš si milovať,
no nenávidíš ma?
Nezlúčiteľnosti...
tak ako my dvaja,
dohromady.
To sme boli,
nepriznaný.

Hľa, všímaj si, ako spievajú,
na odchod môj zatratený.
Ja nepochádzam odtiaľto,
nemám tu čo vlastne robiť.
Zavadziam, tak ako oni všetci,
ktorí prišli rozlúčiť sa,
s kamarátom pochovaným.

Ty láska moja,
zostávaš na zemi.
Napokon už verím,
že toto je tá cesta,
tvojej lásky večnej,
nie však ku mne,
k iným,
lepším.

Blog