To, čo moje city zväzovalo.
To, čo vo mne udržalo humánnosť.
Všetko sa darovalo.
Do temna navždy zatratilo.
Vytrvalo som sa snažil chápať,
Slzy v smútku neutápať.
Vydrať sa na povrch, znova.
Naučiť sa šplhať z dola.
Kde nič nie je, len temnota.
City a láska,
obyčajná prázdnota.
Stratil som to, čo miloval som kedysi. Teraz prach usadá na city nejestvujúce. A srdcia? Bijú, pre iných. Nie pre seba. Žiaľ, aj tak to býva v láske. Osud vďač.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zdegenerovana
26. 9.sept. 2012 12:58
láska sa nikdy nestratí, potom to asi láska nebola, lebo tá zostáva aj ked druhý odchádza
Napíš svoj komentár