Citim len hnev, strach a bezmocnosť.
Cely môj svet, nadej, všetko mi pada,
keď vidim, že môj anjel už svoje kridla niesť nezvlada.
Môj anjel, moja nadej na novy svet,
davam si otazku prečo pri mne Ťa niet? !
Sen, ktory bol tak skutočny
bojim sa, že už nebude sa snivať,
že sa už na to všetko prestaneme tak divať...
Môjmu anjelovy som bola ochotna zniesť oblaky k noham,
ukazať mu môj svet, svet kde nikoho okrem nas niet,
dať mu jedine čo mam ...moje srdce..
možno obyčajne ale predsa plne citu..
Bojim sa, že on už nebude chcieť prestať,
že bude stale bať sa veci z jeho sveta mi povedať
a že po čase už nebude ani o moje srdce stať,
lebo ja v jeho svete neviem až tak lietať...
Citim len bolesť v srdci, keď je mu ubližene,
hnev, že ho nemožem kedykoľvek vyniest k nebu
a bezmocnosť, keď mu neviem pomocť..
TAK MOC MI CHYBAS MOJ ANJEL...
Už nemôžem pisať, slzy moc padaju
a bolesť v srdci brani slovam ...
Ruky plne bezmocnosti len k nadeji sa sklaňaju
či to všetko nie je len klam...
Vegetka
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár