Rozišli sme sa po ,akožechodení". Bolelo to. A nie málo. Bola som smutná. Stále som dúfala že mi len tak zavolá, napíše, hocičo, že sa dáme zase dokopy. Neprišlo to...Nejak som to už po pol roku neriešila. Ostala som apatická voči nemu. Jak sa hovorí neriešila som.
Prišiel september a ja som spoznala najfantastickejšiu osobu pod slnkom.Klasika. Zo začiatku ,,kamaráti". Uprimne nevenovala som mu žiadnu pozornosť. No zrejme ma v sebe niečo, čo ma k nemu ťahá odvtedy až do dnes. Stal sa mi partnerom a zároven priateľom. Najlepším. Čas s ním je nádherný.
Viem že to neni akoževzťah, ani nič z kategorie ,,akože". Cítim to. Viem to. Viem, že keby sa niečo medzi nami stalo, nedokážem byť s ním už viacej priateľka. Ani stará známa, ktorú stačí na ulici len pozdraviť. S akožechalnom normálne fungujeme ako kamoši. S mojím naozajchalanom by som to nedokázala.
Jednu vec viem... z priateľstva- láska to ide...ale len z ,,akoželásky" može byť priateľsvto.Konkrétne moja ,,akoželáska" bola nedočkavosť najprv spoznať človeka. A zistiť že aha to bude super priateľ a nie ,,akoželáska"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár