Nenávidím, keď niekto uráža len tak

Neviem, možno som jediná, komu to vadí, ale som presvedčená o tom, že by sa nikto nemal urážať len tak mimochodom. Myslím, že nikomu nepadne dobre, keď vám niekto len tak mimochodom povie, že choď do p*če. A teraz nehovorím len o sebe. Mňa sa to skoro vôbec netýka... Ale čo iní? Nie raz som sa stretla s takými situáciami. Nehovorím len o škole, samozrejme. Tam to je v poslednom čase len rarita alebo sa to nedeje vôbec. A som rada. I keď sa vždy nájde nietko kto vytŕča z radu a chce si tak “zažartovať“. Ale opakujem, nejde len o školu.

Ako som už spomínala, mňa sa to síce netýka a ani to v najbližšej budúcnosti neplánujem, ale musím povedať, že aj keby som sa v takejto situácii nachádzala, bolo by to pre mňa niečo medzi ľahostajnosťou až ľútosťou k tomu druhému. Mňa neštve, že ľudia nadávajú. Ani náhodou. Takmer každý nadáva, je to ľudské – zanadávať si. Teda, pokiaľ to neprekračuje medze a neubližuje to, nevyvoláva konflikty prípadne krach vzťahov. Čo je pre mňa horšie ako čokoľvek iné.

Stratiť milovanú osobu (nemyslím tým len smrť) je určite strašné pre každého. Čo sa týka takýchto vecí, teda vzťahov, tak je citlivý každý. Ale, samozrejme, len vtedy, keď mu tá osoba za to stojí. A takto je to aj s urážaním. Keď je pre vás niekto menej ako trebárs kameň na chodníku (viem, zlý príklad) nerobí vám problém uraziť ho. Veď no a čo...keď ho nemáte radi...

Ale čo ak ste vy pre toho druhého dôležitý. Čo potom, keď sa vo vás sklame niekto, kto vás bral takého akí ste? A vy to ani netušíte, pokiaľ neprídete na to, že vám neostáva nič iné ako sa s dotyčným porozprávať, ospravedlniť sa mu. Najlepšie by bolo, keby ten niekto zabudol na slovo “odpúšťam“. Teda, myslím, že by to bol najlepšia odplata. Ten, kto uráža si podľa mňa ani neuvedomuje, že to niekoho raní. A ten kto je ranený cíti odpor, sklamanie a možnože aj sebaľútosť.

Viem, týmto blogom sa nič nezmení a navždy ostane vo vzduchu visieť fakt, že ten kto ubližuje si to nikdy neuvedomí, pokiaľ enbude ublížené jemu. A niekoľkonásobne viac. To by bolo úplne postačujúce. Samozrejme, nemyslím to tak, aby sa každý s každým nenávidel, ale vždy bude platiť: odpustiť, to áno, zabudnúť, to nikdy!
Krutá realita... Preto radšej nikoho neurážajte. Či vám za to stojí, či nie, zahrýznite si do jazyka a nerante iných. Je to sebecké a meníte sa tým na necitlivého...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu