No a teraz k blogu. Ja normálne nechápem, že prečo ma nikdy nič nenapadne. Teda česť výnimkám lebo keď príde teta Múza s kanadami... Júúúj zléé veľmi zléé. Tkže zase neviem o čom písať. Hádam vám porozprávam o tom, ako môj brat zasypal ničnetušiaceho ujka s pukancami na hokeji. Verte alebo nie, keby ste to zažili ako ja... Fúúúha to bolo smiechu, ale chudák ten pajko. Nezaslúžil si to. Viete ako úprimne sa tešil keď sme dali gól? A viete ako úprimne nadával keď tí debilní rozhodcovia neodpískali faul?? No vážne chudák
Viete. Ako vždy cez sezónu(hokejovú) sa s ocom, bratom niekedy s mamou a prípadne ocovým kamošom natrepeme do Steel arény a čumakujeme hokej. Ja mám hokej rada. Je to céélkom zaujímavé, i keď treba priznať, že sú pravdepodobne aj lepšie športy. Teda. Ako vždy zaparkujeme a kráčame k steel arene. Cca 300m nikedy menej. No a ako vždy, keď už ideme že vojdeme dnu, oco zistí, že nemá lístky. Ja si vzdychnem a čakáme spolu s bratom kým sa dotepeí k nám aj s lístkami. (Ináč všimli ste si, že keď sprvíte preklep so slovom brat môže vám vniknúť Bart?? Hej viem, som trápna, ale len tak pre zaujímavosť..) Takže vojdeme dnu a prvé čo sa stane bude, že môj brat si práve vtedy spomenie, že je hladný...Klasika. A samozrejme hodí očičká "á lá kocúr zo ´šreka´" a oné...párky abo bagetu má vybavenú... Oco ešte kúpi čipsy a popkorn a pitivo.
Potom, keď sa brat naje, ideme si sadnúť a pomaly začína hokej. Samozrejme čipsy a popkron už neexistujú, lebo on je táááky hláádny. Jasne. Blbec. A tak košičania hrajú, fanúšikovia vrieskajúa fanklub spieva: Jeden pomaranč sa zaľúbil raz do Darinky, mandarinky a vedel o tom už celý strom, že už je na svadbu čas...a bla bla. Dali sme dva góly ke%d tu zrazu pozerám, že oco stihol dajak kúpiť ešte popkorn. Oooukej a tak jeme jeme a vtedy vravím bratovi: drž to normálne, lebo ich vysypeš na zem. Ani som nestihla dopovedať slovo zem, už sa sypali na ujak sediaceho pred nami. Ja som bratovi vynadala do idiotov a on sa tváril, že je ešte urazený. Jakeby som ho urazila... Veď to, že je idiot je pravda!!! Možno.
Oco jak to zbadal sa zahanbil, sčervenel jak paprika a potom sa začal rehliť a s úsmevom na tvári mi hovorí, nech tomu ujkovi poviem, nech sa opráši. Lenže. Ja som vtedy ešte nevedela, aké je to tragické. Ona tam mal tých pukancov miliónpäťstotisíc... Ja som bola zhrozená a ešte som sa k nemu mala ozvať?? NO určite! Kašľala som na to a strašne som dúfala, že cez ďalšiu prestávku si odbehne dakde na vecko abo jesť. Ale to bolo ešte nejakých osemnásť minút do prestávky. Tyvole. Keby ste videli, čo s tými pukancami robil! Oprel sa o nich, pučil ich chrbtom a potom neskôr, keď sa zošmykli nižšie a ten chudák si na nich aj sadol!
V tej chvíli ma napadlo, či on vôbec má nejaké nervové zakončenia na zadku. Zdá sa, že nie. No čo už. A tak na nich sedel ďalej
A potom to prišlo!jeho spolusediaci odišiel a ten ujko cez prestávku iekam odbehol... KOnečne! A tak som tie oné mohla odpratať. Ale viete aké je trápne obchytkávať cudzie sedadlá?? A tak som sa na to vysrala...A potom som mala šťastie... Ten ujko si sadol na sedadlo svojho bývalého spolusediaceho. Fúúú toľko šťastia. Ale viete ako divne sa pozeral na tú pukancovú kôpku pod ním... Ja som potom rýchlo zdrhala...Ale vyhrali sme hokej Aspon dačo
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
patrisha
5. 2.febuára 2008 15:33
joj vercula si ma pobvila
2
Patrisha: jj trosku dlhe na moj vkus , ale oplatilo sa to citat xD rehooot , ved my vieme ze "citat" , ale inak miléé peknéé
Napíš svoj komentár