Lásku, ktorá tak ničí ľudí, o šťastie okradnúť,
Zabudnúť minulosť, otočiť sa a nepozrieť späť,
Ísť za neznámym, začať dobíjať celý svet.
Nenechať život v tichom prítmí života lásku napadnúť,
Nevracať sa za srdcom, len nitky osudu odhadnúť,
Nájsť a vziať dýku, na čepeli sa ešte hrdzou skvejúcu,
Utratiť bolesť, na prahu smrti zbabelo a ticho plačúcu.
Popraviť pýchu, nízko nad zemou ju obesiť na slučku,
Mučiť trpko-sladkú iróniu, tej bezhlavej závisti vnučku,
Vykročiť v brnení, aj keď sa nie je pred čím brániť,
Nezačuť ozveny volaní, čo nemajú viac čo stratiť.
by VeroVetta
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár