Ďalší úryvok..možno to aj všetko zocelím a budem písať s nadväznosťou, zatiaľ ma však zaujíma, ako to moje písanie vlastne vyzer

„Neprajem si, aby si sa s ním ešte niekedy stretla, je to jasné? “
Nie, to teda nie je. Sadla som si na posteľ, v ruke som zvierala mobil a pozerala do prázdna. Tá chvíľa, na ktorú som čakala, bola zrazu tak blízko. Cítila som radosť, šťastie , ale na druhej strane mnou lomcoval strach. Ukončím jednu etapu svojho života prvýkrát bez toho, aby som mala v rukách istotu, že to, čomu sa vydávam v ústrety je to najlepšie riešenie. Ale tak to cítim. Chcem to urobiť.
„Stela! Počúvaš ma? “
„Počúvam.“
„A môžeš mi konečne odpovedať? “
„Nemôžem ti povedať, že sa s ním už nestretnem.“
„Dúfam, že teraz sranduješ. Pozri sa na mňa a sľúb mi, že ho viac neuvidíš.“
„Veď ti vravím, že ti to nemôžem sľúbiť.“
„Toto celé sa mi snáď len sníva. Môžeš mi vysvetliť, prečo mi to nemôžeš sľúbiť? “
„Neviem. Asi ho mám rada. Preto.“
„Tebe asi šibe. Len tak mi hovoríš, že ho máš rada? ! “
Pokrčila som plecami a jediné, na čo som myslela bolo, aby už odišiel. Aby sa ma už nič nepýtal a aby mi dal pokoj. Už som to mala na jazyku, ale nakoniec ma premohol pocit, že na túto chvíľu má plné právo. Predsa len ma asi miloval. A vysvetlenie si zaslúži, aj keď nemám ani najmenšiu chuť mu čosi vysvetľovať.
„A čo ti mám povedať? Mám ti klamať? “
Sadol si na posteľ, tvár si skryl do dlaní a rozplakal sa ako malé dieťa. Nevedela som sa vžiť do jeho pocitov. Zažila som rozchod, ktorý ma veľmi bolel, ale nikdy mi nikto nepovedal, že má rád niekoho iného. Už nejakú dobu som voči nemu cítila skôr odpor, ale teraz mi ho bolo naozaj ľúto. Nevedela som s tým však urobiť vôbec nič. Nevedela som mu pomôcť.
„A čo mám teraz urobiť? “
„Nerozumiem otázke.“
„Čo mám ja teraz urobiť, Stela? No čo? “
„Ja neviem. Najlepšie asi bude, keď odídeš.“
„Neverím, že toto celé môžeš myslieť vážne! Všetko, čo sme spolu prežili ..to všetko pre teba nič neznamená? “
„Ja neviem, čo ti mám povedať.“
„Ja som ale debil. Vždy mi bolo jasné, že sa ti páči. Ale myslel som si, že to je všetko. Nechápem ako si ma mohla tak podviesť. Vieš čo si Stela, vieš to? ! “ Jeho krik bol plný hnevu a zúfalstva, ale mne to už bolo jedno. Necítila som v ten moment absolútne nič.
„Kurva, predpokladám.“ Odpovedala som bez mihnutia oka a hoci mi bolo jasné, že mojou ľahostajnosťou len prilievam do ohňa, vôbec ma to netrápilo.
„Presne tak! Si obyčajná kurva! “ Začal zbesilo hádzať svoje veci do kufra a bez jediného slova odišiel.
Sedela som na posteli a cítila úľavu. Cítila som ako konečne držím svoj život pevne v rukách a môžem s ním urobiť čokoľvek, čo sa mi zachce.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu