Príbeh, ktorý nekončí...
Začalo sa to pred siedmimi rokmi... 14 ročný pubertiak v
mojom podaní podobne ako aj dnešná mládež si surfovala na nete konkrétne si vkuse aj na pokeci vystrájal...tam sa spoznala aj táto holka...holka z velkým srdcom velmi múdra úsmevom,krásou a optimizmusom obdarená, ktorá akoby vedela odpovede na všetky otázky a v každej situácii len to najlepšie riešenie vyberala...spočiatku to bol pokec ako každý iný...na moje prekvapenie sa mi ona sama ozvala...(podotýkam som bol užívatel bez fotky a len s decentným popisom v profile...)nebol som stále taký aký som teraz v tej dobe velký šéf som si myslel, že som pán sveta... a tak povýšenecky sebavedome som sa ku každému na pokeci správal a priatelov som teda mnoho ani nemal...
Tak som jej odpísal slovami ahoj kočka atď čiže môj neplnoletý slovník úradoval naplno...na moje ďalšie prekvapenie sa holka neurazila ba zobrala všetko s humorom a kludnými slovami ma odbila...hociako som sa ju snažil naštvať nie nešlo to...trpezlivosť nekonečná a stále odpovede s úsmevom mi prichádzali...aby som to skrátil a všetko tu nerozpisoval keďže ťa nechcem potrápiť čítaním ak to zrýchlim....postupom času neustálim písaním si som sa začal meniť povahovo čo bolo jej účinkom... po rokoch rozprávania sa som si ju ako prvú osobu pripustil k srdcu a bral som ju akoby za moju ďalšiu sestru...vytvorilo sa medzi nami puto nevýdané...láska to nebola blo to niečo iné...vo všetkom mi rozumela, stála pri mne aj v tých najhorších okamihoch a stále mala slová, ktorými ma upokojila prípadne zlepšila natolko náladu, že som zabudol na všetko zlé...a pritom nežiadal odomňa nič..len aby som sňou rozprával kecal jej príbehy zo života hocičo čo ma len napadne a čo uznám za vhodné nech jej to poviem....denno denným písaním ma už pomaličky tak poznala ako seba samú a bolo to tak aj naopak...na oplátku mi vravela o svojich dňoch ako si žije čo všetko sa jej v živote udialo.... prekecali sme dni a noci strašne veľa toho.... a naučila ma mnoho... jej ďakujem zato aký som ukázala mi čo vomne drieme ukázala mi čo by bolo keby som sa vybral tou horšou cestou a čo keby som sa vybral tou lepšou dala mi stále na výber a neustále mi radila....nazval som ju mojim strážnym anjelom....proste cenná osôbka ktorá akoby ma vychovala na svoj vek bola velmi zrelá...azda jediný problém bol v tom, že sme sa dovtedy nikdy nestretli...mimochodom ona mala chalana a mali krásny vzťah.... po siedmich rokoch čo som ju nespočetne raz prehováral aby sme sa stretli...nemohli sme keďže ona bola v zahraničí...tam študovala a aj tam žila...a tak o to viac ma prekvapilo keď sa mi ona ozvala s touto volbou...dohodli si termín a už týždne predtým som si predstavoval aké to môže byť kolko toho prekecáme zaspomíname... stretli sme sa v košiciach pred kostolom sv alžbety... na ten deň nezabudnem stretli sme sa...bola sama bez priatela objali sme sa a priznám sa pár slz aj z mojich očí vytieklo o nej nehovoriac....prežili sme prekrásny deň...celý deň sme boli spolu zabávali sa a kecali akoby sme boli kamaráti od detstva....prišiel čas rozlúčky rozlúčili sme sa o5 mierny plač nechápal som prečo ona až tak plače ale dojalo to aj mňa a aj mne tiekli o5 slzi...spýtal som sa jej stretneme sa ešte ? ona odpovedala...určite usmiala sa na ten úsmev nikdy nezabudnem otočila sa nasadla na autobus a odišla...zdala sa mi byť taká trocha oslabená bledá ale netušil som, že je smrtelne chorá....dozvedel som sa, že cestou sa prišla rozlúčiť s rodičmi aby ich uvidela ešte pred smrťou no ona ešte dúfala, že to nieje posledná návšteva a aj mňa ešte uvidí....o pár mesiacov na to podľahla rakovine.....
prvá a jediná fotka z jediného dňa keď sme sa stretli...
k textu bola aj fotka zo stretnutia. Dievča bolo naozaj pekné. A príbeh až príliš smutný
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
misho777
10. 1.januára 2009 22:51
je to vazne pekne
4
krásne kruté príbehy píse zivot. on by mal byt megahviezdou birdzu.. hajzeľ! /prepacte za vyraz)
Napíš svoj komentár