„Chceš normálne veci, takým svojim normálnym chlapským štýlom a rozumom...ničie inšie, inak.“
Zazerala do zeme, akoby sa mu nechcela pozrieť do očí, ale to len – že by sa tým ani nič nevyriešilo, ani veľmi lepšie, ani horšie, tak len skúmala štruktúru dlážky. Nevedela ako sa tvári, bo však sa na neho nepozerala, ale prestavovala ako gúľa očami a mácha rukami, jednak zo šoku, tiež z toho, že nechápe o čo jej ide a čo chce. Iste, asi tak negestikuluje, azda z toho šoku alebo z akéhosi rešpektu k nej, no a čo sa týka toho čo vlastne ona chce...to nikto nepochopí! Už ani nemá chuť to vkuse niekomu vysvetľovať. Títo ľudia to nikdy nepochopia. Iba Mellisa. Jej drahá priateľka, či viac sestra a viac než spriaznená duša. A možno ešte baby, čo stretla na sústredení – Katu a Milu. A niekedy taký pocit mala, pri ženách s ktorými si rozumela, par slov prehodila, čo sa veru nie tak často stavalo. Ale chlapi? Nikdy. Nerobí si už nadeje. Keby jej aspoň dali pokoj. Avšak čo s tým zmôže – je taká aká je. Keď aj iná chcela byt, že aj menej, i tak to dopadlo na rovnako. Načo taká snaha. Nadarmo. Nuž, ale ľúto jej je, a to zakaždým. Slzičku vyroní, smútok zatlie načas, potom akosi v pozadí, a príde iný, ďalší, a cele sa to zopakuje. Taký je život... Nijaký...
Konečne zdvihla hlavu a on len čumí a čumí. Ani slova. Potom zamrmle tri vety a odíde. Každý jeden to tak. Urazila ho. Urazila ho jej emancipovaná ženskosť. Nemôže inak, príliš si pretrpela. I oni si pretrpeli. Ale inak. Ich to prejde, časom. Ju nie. Bo príde ďalší a ďalší. A všetkých pošle preč. V tom je dobrá. A snáď lepšie tak, ako keby sami odišli. Takto má aspoň nad tým kontrolu, lepšie sa vyrovná. A prídu ďalší a ďalší. Nekončiaci obežník. A pre tých minulých? Nájdu si dobre ženy, vezmú si ich a budú mat deti. Bude im dobre. Len teraz to nevedia, nechápu, nadávajú. Možno jej raz odpustia.
A ona? Nenájde dobrého chlapa, bo dobrý chlap taký pre ňu nie je. Nevie či chce. Už sa aj zmieruje, že deti nebude, ak tak asi len omylom/náhodou. Kúpi si mačku, to bude pre ňu. Nebude sa hádať, vyčítať, prípadne ju vezme so sebou kam bude chcieť.
Ešte vyzrela z okna, aby videla ako dynamicky nahnevane kráča. Zrejme do stánku kúpiť cigarety. Ona nefajčí, nepotrebuje to. Obzrela sa od okna smerom k smetnému košu. Prázdna krabička. Aj ta je jeho.
Poškrabala sa na hlave, tváriac sa, že o niečom rozmýšľa a zamierila do kúpeľne. Dá si sprchu – dlhú a horúcu. A nebude nad tým premýšľať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
31. 1.januára 2021 16:56
hrozna nuda
Napíš svoj komentár