Dnes si dávam oddychový deň. Zo stanu sa vyteperím krátko po ôsmej a nasleduje zdĺhavá ranná hygiena, raňajky a skladanie stanu. Už včera som sa rozhodol sa vykašľať na odbočku na Plavecký hrad, teda dnes ma čaká slabých 16km.
Prechádzam cez Mon Repos a už 24 hodín som sa so žiadnym človekom nerozprával. Krátko popoludní v Brezinkách stretávam troch starších trnavských turistov. Sú strašne milí, tak sa chvíľu rozprávame o svojich zážitkoch z ciest. Nemôžem odmietnuť ich ponuku na poldeci domácej pálenky, ktorú majú so sebou. Rozlúčime sa s tým, že sa ešte na Záruboch sa vidíme, lebo naše cesty sa ešte o pár kilometrov prekrížia.
Vystúpim na Záruby – najvyšší kopec v Malých Karpatoch, kde je veľký čierny kríž, ale výhľad za veľa nestojí. Tu stretávam ďalšiu skupinku, tentoraz dvaja cyklisti, ktorí idú z Brezovej do Bratislavy za jeden deň. Nechápem ako dajú Sedlo Skalka s bicyklami a ako neskôr zisťujem, tak zostup na Ostrý kameň tiež nemali jednoduchý.
Za Zárubami znova stretávam trnavskú trojku, ďalšie poldeci a potom nasleduje ťažký zostup na zrúcaninu Ostrý kameň. Idem po veľkých strmých kameňoch a po čase stratím trasu a ocitám sa na sypkom strmom štrku. Vďaka GPS sa škriabem späť na značku, ale všetko sa šmýka a ruksak ma robí veľmi nestabilným. Veruže mi nebolo všetko jedno. To sparno a spolu deci ostrej domácej tiež mohlo spraviť svoje. Nakoniec sa mi odkrýva nádherný výhľad na zrúcaninu, Vodnú nádrž Buková a na Záhorie. Je tu krásne.
Po krátke prehliadke zrúcaniny znova zostupujem a mierim si to k vodnej nádrži. V bufete si dávam vyprážaný syr a kofolu za 5,40€. Síce cena absolútne nezodpovedá kvalite, ale človek je rád, že konečne má niečo sýtejšie a teplé.
Až do večera ležím v stane. Neviem, či to je na celej nádrži tak, ale tu sa nedá kúpať, akurát je tu plno rybárov. Vstup do vody je samé blato a voda tiež nevyzerá čisto. V týchto dňoch sa konal 3-dňový ultrarun Bradlo-Bratislava a zrovna cieľ prvého dňa bol cca 100 metrov od môjho stanu. O desiatej dobehnú prví bežci a potom ešte hlboko do noci bežia ďalší a ďalší, ktorí sú v cieli patrične vítaní. A to som si myslel ako sa skvele okúpem vo vode a v pokoji pri nádrži vyspím. Asi nemôže byť všetko ideálne.
4. deň Buková (vodná nádrž) – Bradlo – 36km 7:00-21:00
Budík budí o šiestej. Ani neraňajkujem, však najem sa neskôr, rýchlo sa balím a s elánom už o siedmej opúšťam prebúdzajúcich sa rybárov. Pri odchode mi ešte z diaľky zakývajú českí turisti, s ktorými som prehodil včera pár slov a už šlapem do diaľav.
Idem do Cerovej, časť Rozbehy, ale cestou sa viackrát strácam. Modrá značka je po kopec Hrubý kamenec veľmi zle značená. Jedno stratenie značky spôsobuje krosovanie meter a pol vysokou húštinou. Čo je podľa GPS kúsok, idem asi polhodinu, strmé stúpanie a predieranie krami ma stojí veľa energie, času a definitívne strácam entuziazmus. Keď konečne nájdem značku, tak zistím, že som to moc nevyhral, lebo síce je porast už iba vo výške kolien (doteraz bol vo výške hrude), ale stále nie je jasné, že kde presne tá „cestička“ je, lebo vlastne žiadna tu nie je. Neviem, ako by som to bez GPS dal.
Na vrchole zjem energetickú tyčinku a cukrík glukózového cukru. Veci, ktoré ma na celej ceste držia na nohách. Ďalej to už idem celkom v pohode. Odstraňujem ešte nezapichnutého kliešťa a pokračujem. V Rozbehoch idem okolo štyroch veterných elektrární. Asi prvé, čo na Slovensku vidím.
Dôvod, prečo idem cez Rozbehy, ktoré sú celkom odruky, je rozhľadňa a zrúcanina Korlátka. Zrúcanina fakt stojí za to. Nádherný výhľad, ktorý sa dá porovnávať s kopcom Vysoká. Rozpadnuté hradby pridávajú miestu na skvelej atmosfére. Zostupujem do dediny. Ujo mi doleje do fľaší vodu, čomu sa nesmierne teším, lebo v tejto časti Karpát nie sú pri cestičkách pramene a idem ďalej. Míňam domov dôchodcov v lese. Zdravím staršiu pani, ktorá s entuziazmom odzdraví. Je pekné stráviť jeseň život v lese, ale neviem či by som na staré kolená psychicky zvládol pozerať všetkých tých turistov na okolo s vedomím, že ja už neprejdem v lese ani 5 kilometrov.
Pri železnici sa zasa napájam na červenú magistrálu. Tu si uvedomujem, že napriek raňajšiemu blúdeniu mám dobrý medzičas a ak si švihnem, tak večer som doma. Teraz viem, že to bol neuveriteľne sprostý nápad. Ženiem sa lesom rýchlym tempom. Čoskoro som v obci Dobrá voda. Prechádzam cintorínom (toto je asi jediné miesto, kde značený turistický chodník ide stredom cintorína) a dávam si odbočku na Dobrovodský hrad. Ten tiež iba preletím, hrad pekný, výhľad nenachádzam. Rýchlym tempom sa dostávam do Brezovej pod Bradlom.
Celú cestu som sa neskutočne ponáhľal a mám už za sebou okolo 30 kilometrov. Za ostatné dni okolo 100 kilometrov. Cítim to. Posledné kilometre do Brezovej boli zabijak a moje nohy a ramená trpia. Po krátkom telefonáte viem, že nestíham autobus do Bratislavy aj s Bradlom. Bradlo je dôležitejšie, to stihnúť musím. Tak stúpam do kopca. Resp. plazím sa do kopca, inak sa to nazvať nedá. Už som totálne doriadený a keď vystúpam myslím, že sa na mieste zložím. Uvedomujem si to zlé rozhodnutie byť bez raňajok, celý deň na energetických tyčinkách a glukóze.
Kupujem si tvarového Míšu za 1€ (to mi už nikto nevyhovorí, že to nie je drahé, ale stálo to po tom výstupe za to). Vonku ma zastavia smejúci sa cyklisti. Vraj tiež spali na Bukovej a videli ma, teraz sa smejú, že som peši rovnako rýchly ako oni, a že ich prenasledujem, lebo kam idú tam ma vidia. Sranda.
Nasleduje vytúžený cieľ. Prechádzam sa po mohyle. Vychutnávam si výhľady a telefonujem, posielam SMS tým zopár ľuďom, ktorí mi počas výletu písali aby som podal informácie o svojom stave. Je tu veľa turistov. Prišli, zaparkovali auto, prešli dvesto metrov a teraz sa fotia a obdivujú. Vidia to isté, čo ja. No predsa, každý vidíme niečo iné. Síce som sem šiel kvôli celej ceste, nie kvôli cieľu, aj tak pri odchode sa ešte obzriem a mám čo robiť aby sa mi slzy nenahrnuli do očí.
Bufetár sa lúči so slovami „takže teraz ešte 4 dni naspäť do Bratislavy?“ a ja svižne schádzam zasa hodinu do mesta. Mám pľuzgiere a zničené telo, ale ide sa mi ľahko. Na hlavnej ceste ešte predtým než si na tabuľku napíšem destináciu, tak stopnem auto. Taký rýchly stop som ešte asi nikdy nemal. Pár v stredných rokoch ma odvezie do Leopoldova, kde hneď chytím rýchlik do Bratislavy. Bratislava-Bradlo 4 dni. Bradlo-Bratislava 3hodiny. V kupé som s turistom, čo dal dvojdňovku a zakončil v Ružomberku. Spal na chate, spolu 50km a kopce okolo 1600m.n.m. Vymieňame si svoje príhody a skúsenosti a v Trnave vystupuje. Potom nastupuje podnapitý pár, s ktorým sa smejem až do Bratislavy.
Epilóg
V nedeľu oddychujem. Ledva chodím. Na ľavom kolene mám silný opuch, ktorý naháňa hrôzu. Bojím sa aby som nedoturistikoval na toto leto. Na druhý deň ma čaká návšteva chirurgie. Röntgen je v poriadku, tak dostávam fastumgel a prášky proti bolesti. Predstavoval som si príjemnejšie zakončenie svojej cesty, ale neľutujem. Neľutujem žiadnu sekundu strávenú v Malých Karpatoch a som neskutočne rád, že som sa na to odhodlal. Ľudia, nečakajte na nikoho a na nič. Vezmite sa a choďte na niekoľko dní do prírody. Zatiaľ som nenašiel lepšiu psychohygienu.
Vidíme sa na hrebeni.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár