Vráťme sa k počiatku problému. Nemala som si dávať prihlášku na tri školy (jedna ako poistka). Nie, nemala som ísť na prijímačky do zahraničného mesta. Schválne som sa neučila. Mala som sa viac neučiť! Mala som to napísať zle! Som hlúpa a mám šťastie, dobre som to natipovala.
Asi týždeň som tajila, že viem, že ma prijali do zahraničného mesta. Potom mi na to doma prišli. DO.... Mám chuť vypustiť hŕbu takých tých bakaných slov, ktoré sa nesmú používať.
Slovenská pošta zase sklamala. Obálka so štyrmi nálepkami dôležitosti zo zahraničného mesta prišla. Nepoškodená. S pôvodnými papiermi vnútri. Chápete, no ako na potvoru!! Keď človek posiela list, balík, HOCIČO, oni vám to stratia a ešte sa tvária, akože sa to stáva bežne a čo sa čudujem. Ale toto nemohli stratiť, nemohlo to padnúť za poličku, ešte aj zlé PSČ som napísala na prihlášku.. a ten satanský list si ma našiel.
Vlastne za všetko môže ten list. Keby nebol býval prišiel, nikto sa nemusel nič dozvedieť a mohla som si žiť nešťastne, ale s priateľmi, v mojom krásnom rodnom meste. Teraz musím uvažovať nad alternatívou úžasnej zahraničnej školy so super profesormi, dokonca bez matiky a fyziky!!!! Ten istý odbor.
A ešte bol aj farebný a písali to špeciálne pre mňa aj mi napísali, koľko bodov som mala a čo mám robiť, keď som zo Slovenska... Úplne ma tam chcú zlákať!
Je to asi len 150 km. Aj tak sa mi to zdá nepredstaviteľne ďaleko. Ja nie som ten typ, čo si hneď nájde kamarátov (skôr nikdy). Alebo ten, čo chce rýchlo odísť z domu a osamostatniť sa (túto krízu som mala pred tromi rokmi-veď puberta).
Strašne tam chcem ísť. Lenže osobný život je pre mňa dôležitejší. Neznášam karieristov, čo všetko opustia. Najskôr kamarátov, potom prípadne priateľky, manželky, deti.. Aj keď, možno nemajú na výber. Alebo im to vyhovuje, len si to nepriznajú. Lenže ja mám na výber a nevyhovovalo by mi to. Po tejto stránke.
Už som si urobila zoznam s dvomi stĺpcami. Písala som plusy a mínusy každému mestu. Potom som začala podvádzať a nadŕžať domovine.
Táto spoveď mi vôbec nepomohla. Od rána plačem. Neviem, som zúfala. Musím si pomôcť sama. Do 13.7. sa mám rozhodnúť. Mám 2 týždne. Bude to ťažké a nakoniec to aj tak oľutujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár