Som tehotná (2. časť)

„Nenapadlo ti že by si mohla byť tehotná?“ spýtala sa Tatiana.
„Tak o tom ani nežartuj.“ Toto ma vôbec nenapadlo. „Spravím si test a potom ti poviem.“
Hneď ako som prišla domov spravila som si ho. Bol pozitívny. Na druhý deň v škole som to povedala Tatiane.
„Mala by si to povedať otcovi,“ povedala vážne.
„Asi by som mala.“ Keď som prišla zo školy otec bol doma.
„Otec, musím ti niečo povedať.“
„Čo také? Stalo s niečo?“ spýtal sa vážne.
Rozhodla som sa že mu to poviem rovno a nebudem to odďaľovať: „Áno stalo. Som tehotná.“
Zarazene na mňa pozeral. Toto nečakal. „Ako je to možné?“
„Proste sa to stalo to je celé.“
„Tak toto sa ti podarilo. Vždy si hľadala spôsob ako ma rozčúliť a teraz sa ti to konečne podarilo.“ Bol taký rozčúlený akého som ho ešte nikdy nevidela. „Vypadni.,“ kričal na mňa.
„Fajn,“ povedala som so slzami v očiach a šla som si do izby vziať nejaké veci. Nasadla som do auta a šla som ku hale. Keď som tam prišla Jakub tam už bol a čakal na mňa.
„Čo sa stalo Laura?“
„Som tehotná.“
„Čo? Vie o tom tvoj otec?“ zaskočilo ho to ale zobral to normálne.
„ Vyhodil ma z domu.“
„Neboj sa to bude dobré,“ povedal a objal ma.
„Nie to nebude dobré. Musím niekam vypadnúť.“ Pobozkala som ho a nasadla som do auta. Naštartovala som a odišla som preč skôr, ako stihol niečo povedať. Odbočila som na nejakú poľnú cestu. Odrazu mi prišlo strašne zle. Zahmlilo sa mi pred očami a ja som prudko otočila volantom. Potom som cítila ako auto do niečoho narazilo.
Otvorila som oči. Strašne ma bolela hlava. Vôbec som nevedela čo sa stalo. Pamätala som si len na to ako nasadám do auta. Všetko som videla rozmazane a cítila som že ma niekto drží za ruku.
„Láska, počuješ ma?“ spýtal sa Jakub.
„Áno. Čo sa stalo?“
„Stratila si kontrolu ma autom. Ale všetko bude v poriadku.“
„Vie otec čo sa stalo?“
„Ešte nie. Ale zavolám mu keď ti bude lepšie,“ povedal s nádejou v hlase.
„Ale mne nebude lepšie. Cítim to.“ Nemohla som ho klamať. Nechcela som. Cítila som že nič nebude dobré a nechcela som aby otec o niečom vedel. „Sľúb mi že otcovi nič nepovieš.“
„Sľubujem.“ Povedal a stisol mi ruku.
Cítila som ako mi pomaly klesajú viečka a ja som tomu nemohla nijako zabrániť. „Ľúbim ťa,“ zašepkala som.
„Aj ja teba,“ povedal a posledné čo som pocítila boli jeho pery na mojich.





Po tichej izbe sa rozľahol nepretržitý zvuk lekárskych prístrojov. Chlapec stále držal dievča za ruku a po tvári mu stekali slzy. Odmietal uveriť tomu čo sa stalo. „Vždy ťa budem ľúbiť,“ povedal do ticha izby. Ale to už dievča nepočulo. Už bolo pri svojej matke.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu