„Z čoho si nešťastný?“ spýtala sa doktorka a povolila uzdu necitlivému smiechu. Majo sa takmer urazil.
„Nie, mňa fakt bolí hlava a vôbec nespím.“
„Kvôli nej? Že ťa nechala?“
Priznal sa: „Áno. A schválne chodí s jedným spolužiakom, lebo vie, že ho neznášam.“
Doktorka nestratila náladu.
„Ale choď, budú zase iné. Taký junák rúči, ty musíš mať dievčat ako prstov na ruke.“
Doktorka vstala.
„A tá bolesť hlavy bude asi spôsobená chrípkou. Ukáž, počúvnem ťa.“
Bez problémov vyzliekol všetko do pol pása.
„Sadni,“ pokynula mu na plastové lôžko. „Aj nohavice.“
Stála pred ním s nástrojom na počúvanie. Nechápal, prečo to má byť. Nestíhal sa čudovať.
„Spravím ti komplexku.“
Dal si dole nohavice. Bol iba v slípoch.
„No vidíš, aký si statný chlap! Taký... fakt šťavnatý!“
Potisla ho rukou do pŕs, aby si ľahol.
„Uvoľni sa.“
Nemohol sa uvoľniť.
„No tak! Pokojne dýchaj.“
Plastový pokryv lôžka ho chladil.
„Vystri nohy.“
Trocha nasilu mu ich narovnala. Položila mu dlaň na čelo. Musel sa jej dívať do ruky. Tak ostala. Čakal, čo bude. Bol citlivý na každý bod svojho tela. Napriek tomu takmer vôbec necítil dotyk jej pier.
Chcel sa zdvihnúť, ale dlaň ho tuho pritlačila. Šteklili ho jej vlasy na bruchu. Postupne mu prešla perami na penis v slípoch.
„Pokojne dýchaj,“ povedala takmer šeptom.
Zrazu ho mal v zovretí. V takom jemnom, do rozpuku. Cítil, že mu sťahuje slípy. A hneď na to cítil teplo a vlhkosť jej úst. A pomalé pohyby. Jemne mu stískala miešok. Bolo to násilné, niečo mu spravila a on si náhle uvedomil, že erekcia je blízko. Chcel zase niečo namietať, ruka na čele však tvrdo pritlačila. Ešte chvíľku a bude to. Jej ústa mľaskali, jej ruka živo pracovala. Už nemohol vydržať. Ucítil v zadku jej prst, a vtedy to vystrelilo!
Zaručal zrejme, lebo jej dlaň z čela mu prudko zavrela ústa. Ešte dychčal, keď povolila a on uvidel, ako doktorka s rozkošou cucká posledné kvapky. Keď to mala všetko v sebe, milo sa usmiala a dala mu ešte posledný božtek – na žaluď.
„Tak. A teraz choď a pokojne sa pozri svojej milej do očí. Ste si kvit. Uvidíš, ako sa ti uľaví.“
Vstal. Zmätene si naťahoval slípy. Keď už ich mal, stisla ho tam ešte raz.
„Prepáč, ale aj ja mám svoje problémy. A tiež sa potrebujem z nich dostať. Rada ťa zase uvidím.“
Mrkla dole.
„Aj jeho.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár