Keby tak vedeli tie namyslené fifleny, že sa pre ňu unúval sám Karči! Prišiel, aby ju zobral zo spárov rodičov, prišiel na motorke a zaviezol ju na disku. Pred dverami ju objal a kúpil jej lístok. Ako na potvoru, nikto ich pri tom nevidel! Smola, obrovská smola!
To bolo pred týždňom. Zajtra je zase diska. Nezavolal, ani nič. Tak strašne by mu chcela dať číslo! Mohol si ho zistiť, somár, majú ho všetci chalani. Ale Karči je boh, aj keď blbec, že nezavolal, to je fakt. Božský chuj, čo nevie pre ženské kam skôr skočiť. Mohla ho mať, keby sa mu nehádzali všetky okolo krku.
Musela si zase zapáliť. Dnes akosi nikto nechodí, kaviareň je prázdna. Má tri peňaženky. S tým už sa dá čosi! Jednu šľohla príbuznej na rodinnej oslave a dve má z plavárne. Od spolužiačok, no čo už. Niekto má šťastie, niekto smolu. Z jednej už kúpila kartón marlboriek. Musela sa rozčúliť.
„Kde je ten popolník?“
Čašník jej ho zobral vysypať. Provokačne mu ukázala, aký dlhý popol má na cigarete. Ani ho nehlo. Tak odklepla na stôl.
„To čo vyvádzaš!“ vybehol na ňu. Debil na pohľadanie. Úplné béčko, keby chcela, povie vrchnému a vyhodia ho. Chuj, debil, sviňa!
Konečne!
Sfúkla popol do popolníka, lebo sa na ňu díval. Keď zmizol, vyfúkla ho zase von. Na, ty degeš!
Ďalšia cigareta. Má ich na mraky. Aj tak je to super, že môže fajčiť. Rodičia už si zvykli. Lebo fakt znášať tieto nervy bez cígy, to je nad jeho sily. Nikto si ju ani nevšimne, aká je nešťastná. Jediný Karči vtedy, ale inak... Všetci sú jej ukradnutí, z jej triedy aj z okolia. Keď sa rozišla s Paťom, ešte nefajčila. Teraz by sa rád vrátil, blbeček. Ale ona už má iného. Má Karčiho.
Marlborky sú inak fajn. Oveľa lepšie, ako to seno. Aj chalani to tvrdia, ale nemajú na ne! Dala by si aj marišku, keby vedela, kde ju zohnať. Lebo toto už sa fakt nedá vydržať! Nuda jak sviňa, škola ju serie, ale keď dokončí, pôjde do Londýna... len na to potrebuje práve Karčiho. Keby to nevyšlo, radšej nechce žiť.
Odpálila si od predošlej. Ešte také čosi neurobila. Popolník je istota. Keď sa to tak zoberie, popolníka sa dotýka najčastejšie, je jej dôverníkom, do neho sa díva, na svoje špaky, spočiatku ružové, neskôr už nie. Ako môže niekomu vadiť dym z cigariet? Veď je to perfektné!
Už si neodvykne. Nechce si! Možno raz dostane rakovinu. No a čo! Keď sa k nej takto správajú, budú ju mať na svedomí. Všetci! Aj Karči, hoci nefajčí. Tak rada by ho to naučila!
Má zazobaného tatka. Pre neho je maličkosť vybaviť ten pobyt. Všetky štetky z ulice za ním pália. Ak sa jej nepodarí, čo plánuje, zhulí sa a zomrie! Lebo fakt... nie je iné východisko. Čo má ísť po škole do tesca vybaľovať škatule? Radšej nech ju pochovajú.
Odtrhla z marlborky filter. Zapálila. Vôbec sa jej to nezdá silnejšie. Úplne v pohode. Aj dve naraz. Ktovie, keby zomrela, kto by prišiel na pohreb? Jasné, rodičia, ségra a tak, ale tí ostatní? Chalani niektorí určite, aspoň tí, s ktorými sa vyspala. Ale jej najviac záleží, aby prišiel Karči. Priniesol by veľkú kyticu bielych ruží... áno, bielych. Položil by ich na truhlu a objímal by ju. Neskoro, kamoško, mal si pamätať včas, ako ti bude bezo mňa.
„Si tu sama?“
Obzrela sa. Cigareta jej spadla na zem. Bol to on. Nemohla vydať hláska.
„Tak ja prídem neskôr.“
Ľahostajne pozrel na zem, ako cigareta zapaľuje koberec. Strašný pohľad! Ten, ktorého miluje najviac na svete, jej ukázal chrbát! Serie na ňu, nechá ju v takej kritickej chvíli. Vôbec nechápe, aká je nešťastná, ako práve myslela na svoj pohreb. Život je hnusný. Zhulí sa. Má na to. Karči je hajzel!
Priniesli jej koňak. O pár minút ďalší. Potom nechceli, ale nakecala im, že prídu kamoši. Že má narodky, tak nech majú na stole pripravených desať pekných panákov. Dostala nápad. Keď sa nikto nedíval, naliala ich do popolníka. A vypila.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár