Počuješ tú hudbu? To vonku padá sneh. Vločka za vločkou. Každá je iná a predsa sú si tak podobné. Ako ľudia. Miliardy a nenájdeš dve rovnaké. Ale vločky sú krajšie ako my. Nie sú na seba zlé, nebijú sa, len krásne zapadajú a splývajú, ako keď staviaš lego. Podporujú všetky zákony prírody, od fyziky až po chémiu a pritom sú tak geniálne jednoduché. Bez farieb, no žiaria celým spektrom keď sa ich dotkne slnečný lúč. Bez chuti, ale na jazyku vyvolajú reakciu, ktorá mi vždy pripomenie Vianoce, lyže, snehuliakov a guľovačku strávenú v mokrom overali so snehom za krkom. Zimu síce veľmi neobľubujem, ale večer, keď sa zotmie a lampy spustia svoju oranžovú žiaru na pokryté chodníky, všetko má inú farbu. Obloha, zem, stromy a aj domy sú zrazu také, ako nikdy. Mám chuť ten oranžový opar zachytiť fotoaparátom, ale nedá sa to. Len ľudské oko vie precítiť tú krásu okamžiku. Vydržal by som vonku celú noc, keby som nezmrzol. Vzduch je taký svieži a človek nasáva tú atmosféru. Cez deň to také nie je. Biela sa zlieva s nudnou sivou okolitých panelákov a tvorí priestor, ktorý je všetko len nie priestorový. Zasnežený deň v Bratislave mi vždy pripomína, akí sme krátky na prírodu a že nás stále ovláda. Autá sa šmýkajú, MHD nechodí a most zase kolabuje, ale tá noc- tá noc, keď je všetko ľudoprázdne a len ticho padá vločka za vločkou, tá je moja....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
