Celkom obdivujem tých ľudí, ktorí sa dokážu ráno poriadne najesť. Krásne scény z amerických filmov, ako sa lievance servírujú s čerstvo odšťaveným pomarančovým džúsom a slaninka tancuje spolu s vajíčkom na panvici sú v istej miere lákavé, no môj stiahnutý žalúdok a hladina cholesterolu by asi protestovali, keby som si práve dnes ráno dal niečo iné, ako cereálie s mliekom.
Mám to zautomatizované. Moja taktická poloha ráno v kuchyni je orientovaná na sever. Pravá ruka vyberá misku zo zásuvky, zatiaľ čo ľavá otvára chladničku a vyberá mlieko. Keď zvuk keramickej misky dosadajúcej na plastový povrch kuchynskej dosky potvrdí, že je bezpečne usadená, pravé koleno zasunie zásuvku a ľavá ruka podá pravej mlieko. Po nasypaní kŕmnej dávky do misky a jej následnom zaliatí mliekom prichádza chvíľa, ktorá vždy rozžiari moje detské očká. Mikrovlnka. Ten pohľad cez sieťované sklo síce nápadne pripomína jazdu v bratislavskej MHD, no miska s raňajkami otáčajúca sa zvodnou rýchlosťou na podstavci ponúka lepší výhľad, ako sedadlo v takej polepenej električke. Teraz to príde. Ten trojtón. Pokazí všetku srandu. Značí, že chvíľka ranného potešenia sa končí.
Vyberám misku- veď sa už dosť povozila a nohou odsúvam stoličku zatiaľ čo lyžičkou miešam to, čomu verím, že vo mne do obeda vydrží. To je synchronizácia! Hlavne nad tým nezaspať. Je zaujímavé, koľko mi trvá zjesť jednu takú malú porciu ráno. Nevadí. Nahádžem to do seba, nech to má grády.
Dvadsať minút. Stíham.
Miska, lyžička, drez. Finito!
Spúšťam druhú časť ranného programu. Kúpeľňa po prvé. Handry do sprchy, ja na zem. hmm...to mi nesedí... Handry na zem, ja do sprchy. Rýchlo Volado- namáčať, namydliť, opláchnuť. Kam sa na mňa hrabe autoumyváreň. Snáď len tie farebné kefy by som ešte bral. S uterákom okolo pása je čas zaútočiť na skriňu. Čisté ponožky, boxerky, tričko, gate, mačka.... MAČKA? Čo mi robí v skrini mačka? Ona fakt vie, kam sa uložiť. Vyberajúc ju von rozmýšľam, čo mám ešte mať. Zatiaľ to stačí.
Kúpeľňa po druhé.
Zuby umyť, tvár umyť, nasadiť šošovky. Bože! Šošovky. Čo ja by som robil bez toho pocitu, keď si má človek vedome pichnúť prst do oka a dúfať, že tam ten kus vlhkého plastu ostane nalepený. Je tam? Houby vidím. Na prste nie je, v umývadle tiež nie... asi je tam. Možno sa zadarí aj s druhým okom. Výborne. Dve z dvoch. Slušné skóre. Teraz by to chcelo niečo spraviť s vlasmi. Alebo novú hlavu? Tie vlasy ten celkový dojem asi príliš nezachránia. Ale odkiaľ zohnať takto ráno hlavu? Asi to skúsim s tým hrebeňom. Hreb sem, hreb tam... nevydalo. Nevadí. Veď aj tak vraj záleží na vnútornej kráse. (Bože- mňa fakt nemajú prečo mať radi ) Aký je tajm? Koľko že to potrebujem na cestu na zastávku? Bus mi ide o dvadsaťštyri takže sedem minút na presun... mám odísť sedemnásť. Je pätnásť. Výborne. Dve minúty. Bol som už aj rýchlejšie ,,hotový“. Mikinu, vetrovku, čiapku?! Prekryla by ten pokus-omyl s hrebeňom, ale radšej nie. Čo to mám mať? Poobchytávaj sa, Volado, nech vieš či máš všetko. Ruka na zadok (peňaženka)- mám. Ruka na predok (opasok)- mám. Ruka na pravý bok (cítim mobil, cítim slúchadlá)- mám. Ruka na ľavý bok (čo mám mať vľavo????)- chyba Matrixu? Do kelu. Čo som mal včera vľavo? Fuck! Veď mobil aj peňaženku mám.... slúchadlá tiež. Čo mi môže chýbať? Jasné, pako! Kľúče. Tie budú vo vrecku až keď zavrieš dvere.
Inteligent.
Táto chvíľa pobehovania ťa práve stála minútu času.
Nevadí. Taška, tenisky, pozdraviť mačku a ide sa! Stíham, stíham, stíham... Bože! Načo má človek v baraku tri výťahy, keď na mňa všetky kašlú? Nejaký snáď príde. Poď, poď, poď.... Štyri minúty. To budem asi šprintovať na ten bus. Prišiel! Vo výťahu posledná kontrola v zrkadle, slúchadlá do uší a playlist nastavený na niečo behavé. Budem to potrebovať. Prvá brána, druhá brána a ide sa. Volado v celej svojej ,,kráse“ medzi stovkami ďalších ľudí smerujúcimi niekam, kam ich povinnosť vedie. Zapadol som do ruchu ulice aj s mojim slúchadlovým mikrosvetom a nikoho z prítomných moja existencia netrápi. Aké smutné a krásne zároveň. Začal ďalší deň...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Hehe No veď viem si predstaviť- dĺžka vlasov je priamoúmerná problémom, ktoré ráno spôsobujú Som rád, že článok pobavil. Je fajn vedieť, že aj moje bežné ráno môže niekoho iného pobaviť
3
tak ja mám skôr mega problém s ich kvalitou ale dosť často zneužívam čiapku ,keď s aten pohľad do zrkadla už nedá vydržať btw už pár týždňov mám v hlave taký podobný blog ,opakujem si ho vždy ráno utekajúc na vlak
Napíš svoj komentár
Teraz by to chcelo niečo spraviť s vlasmi. Alebo novú hlavu? Tie vlasy ten celkový dojem asi príliš nezachránia. Ale odkiaľ zohnať takto ráno hlavu? Asi to skúsim s tým hrebeňom. Hreb sem, hreb tam... nevydalo. Nevadí. Veď aj tak vraj záleží na vnútornej kráse. a tento odsek poznám najdôvernejšie ďakujem za smiech na dobrú noc btw nech žije slôchadlový mikrosvet!