Vykročili a po pár minútach narazili na malý krík plný červených bobúľ.
„Počkaj, pár ich natrhám,“ povedal Justus a vyslobodil si ruku z jej zovretia. Apollu ovládlo veľmi zlé tušenie a stiahlo jej žalúdok, ale ten pocit zahnala a nasilu sa naňho usmiala. Justus predsa bobule pozná, pochádza z chudobnej roľníckej rodiny a niekedy aj celé týždne žili len na bobuľách.
Justuj jednu bobuľu odtrhol a hodil si ju do úst. Pomaly prežúval, potom prehltol a povedal: „Tieto síce nepoznám, ale sú výborné,“ Apolla sa zhrozila, ale už bolo neskoro.
Justusova tvár sa skrivila v bolestivej grimase, zotrvala tak dve tri sekundy a potom padol na zem ako podťatý. Apolla vedela, čo to znamená a keď si to naplno uvedomila, začala kričať a vrieskať, preklínala Petrisa a od bolesti v hrudi takmer nevidela. Ľahla si k nemu a pomaly umierala. Zbehlo sa k nim veľa ľudí. Kým sa jej rozmazával zrak a svet okolo nej úplne zmizol, všimla si Petrisovu tvár s falošným výrazom ľútosti na tvári, stojaceho nad ňou. Posledná myšlienka, ktorá jej napadla, nebola venovaná Justusovi, ale Petrisovi.
Pomyslela si presne: Myslel to vážne.
Zobudila sa o pár dní s hlasným výkrikom na nemocničnej posteli, pričom musela zobudiť okrem Marca sediaceho na stoličke vedľa jej postele aj mŕtveho. S vypleštenými očami sa skúmavo zahľadela na jeho tvár, ale okrem zmesi radosti z toho, že je hore a údesu z toho, za akých okolností sa prebrala, tam nebolo vôbec nič.
„Ty si to nevidel?“ Zachrapčala. V ústach mala úplne sucho. Marco jej podal pohár a až potom pokrútil hlavou. Všetko mu pomaly vyrozprávala.
„Nerozumiem tomu, prečo som to ja nevidel?“ Spýtal sa zamyslene.
„Možno preto, že ja som bola príčina,“ uvažovala Lu. Marco pokrútil hlavou, ale nepovedal nič. Asi to tak naozaj bolo.
Chodil za ňou celé dni po práci, kým jej nebolo lepšie. Predsa len, zlomená ruka, rozbitá hlava a oškreté kolená a lakte sa neliečia pol roka. Nosil jej knihy, kvety, jedlo (nemocničné nestálo ani za päť halierov) a kávu z automatu.
Po dvoch týždňoch ju konečne mohol zaviezť domov.
Po ceste z nemocnice k autu trocha krívala, pretože, ako po pár dňoch zistila, škaredo si narazila panvu a kostrč, šťastie, že si ich nezlomila.
Ale po celú tú dobu ju mátala jedna jediná myšlienka. Petris z jej vízie jej bol veľmi povedomý.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár