V nich mikróby a pleseň žijú
Na cintorín po polnoci
Vkrádajú sa vyššie moci
Kosti mŕtvych ožívajú
A chcú vyliezť von
V zhnitých hroboch sa skrývajú
Kým nezaznie zvon
A pri splne mesiaca
Každá hrobka krváca
Vyliezajú všetci von
V tom zazvonil telefón
To volala stará mama
Čo zo strachu vnuka zháňa
Ten za hrobkou rande mal
Priateľ mu však zutekal
Zostal tam tak smutne stáť
Kým nevolala stará mať
To už smrtky vedeli
Že je mladík v prdeli
Tečú smrtkám sliny z huby
Nemajú však žiadne zuby
Nastala tam panika
Kto požuje im mladíka
Zrazu jeden dostal nápad
Do zeme ho zahrabať
A každý deň po polnoci
Musíme ho polievať
Už sa mladý v zemi suší
Chrobáky mu lezú z uší
Nariekala stará mama
Že je vnúčik v prdeli
Zobrala si tabletky
A umrela v posteli
Jej duch rýchlo ušiel z tela
Kde má hľadať nevedela
Keď sa z babky kostra stala
Po polnoci vyšla von
Netušila čo to jedla
Kým nechrúmala telefón
Veľmi ju to zničilo
Hlavné, že jej chutilo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár