Vreskot000: Adventné zamyslenie II

Včera som sa zúčastnil jedného adventného sviatočného popoludnia, skôr skorého večera. Vypočul som si rôzne duchovné predvianočné zamyslenie, hoci pravda je taká, že viac mi mysľou vtedy prebiehalo popoludňajšie interwiew, a relácie s otcom arcibiskupom Mons. Róbertom Bezákom.

Skomentoval by som teraz jeden blog. Veľmi pekný. Svet potrebuje viac dôvery. Ale ja neverím. Nikomu. To je len časť blogu, ktorá sa mi páči, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť.

Vyprosujem mnohým mladým ľuďom dar predvídania situácii a udalostí, ako to pravdepodobne od Pána mám ja. Nechválim sa ešte to. Proste cítim, že mnohé veci ako keby niekedy vidím takpovediac dopredu. Neviem si to vysvetliť, ale proste je to tak. Aj to je neklamný znak toho, že predsa len je to pravda, že medzi nebom a zemou predsa len niečo tajomné, nejaká nadprirodzená kontinuita existuje. To síce neviem rozumom dokázať, ale lepšie je to, že mi to nik nevie logicky vyvrátiť, a to je na tom najlepšie.

Mnoho ľudí sa tu hrá na winetuov a oldčetrhendov, ktorí si sľubujú bratstvo, režú si tu zápästia na znak bratstva... jajaj. Dočítal som sa, že viacerí poznajú, a opakujú jednu vetu. "ja nesklamem". Áno, ja nesklamem, ako ten druhý, ja som lepší, ako všetci predchádzajúci, ja som predsa výnimočný, než ten, ktorý bol totálny neschopák, lebo ja mám iné atribúty.

Obávam sa, že toto pochádza od diabla. Je veľmi nesprávne, keď napríklad vo vzťahoch, chceme byť veľmi perfektní, a hráme to. Ten, kto vie oceniť aj našu nepozornosť, a nenahnevá sa pre naše zlyhania, ktoré ale nie sú povážlivé, taký si nás zaslúži.

Veľa ľudí sa vo vzťahoch chce cítiť dobre. Chce byť štastným a podobne. Istotne, kto by nechcel, len blázon by chcel trpieť. Avšak ešte veľa ľudí existujú niečo na spôsob spanilých princezien, ktoré skutočne čakajú na svojho bezchybného, chudého, urasteného a najmä bohatého. Videl som takú vtipnú reklamu, a síce, kostra sedela na autobusovej stanici, a mala pri sebe odkaz. Čakám na toho pravého. No dobre reku, čakaj ďalej.

Veľa ľudí spútava strach. Je to pravda. Avšak ak pripustím, že existuje predsa len niečo vyššie, ako som ja, niečo krajšie, zmysluplnejšie ako moje ego, odrazu akokeby ten tieň môjho života predsa len nezostal tieňom, ale sa zmení na jasnú oblohu.

Poznáme tie pekné zaľúbené frázy, že on, ona je svetlom môjho života, len ty máš miesto v mojom srdci, jediný zmysel môjho života, bez teba sa neoplatí žiť a podobne.

Samozrejme, vždy lepšie, ako keby sme mali pokryteckých ľudí, ktorí vedú ľudí za nos.

Pristavil by som sa pri prvotnej myšlienke, že svet potrebuje viac dôvery, ale žiaľ, ty tomu už neveríš. Uver, a budeš spokojná. Ak si neveriaca, uver, že Pán je svetlo v tvojom živote, že on ti skutočne môže reálne pomôcť, a pri ňom sa nemusíš báť, ak sa mu zdôveríš. Je veľmi zarážajúce, že Pán Ježiš nie je takto, nazvem to využítý. Samotné božie slovo, samotné duchovné meditácie, pamätám sa, keď som ich čítal, ma zaujali, najmä niektoré myšlienky. Napríklad. Prameň som, a ktože ma hľadá.

A tu sme pri vecnom koreni mnohých problémov. Neverím, nikdy neuverím, že ten, kto hľadá Ježiša predovšetkým na kríži, ten, ktorý túži konečne po pokoji, po láske, porozumení, a má záujem o pravdu Pána Ježiša, že ten nie je šťastný. A tu je problém. Veľa ľudí nechce vidieť Ježiša na kríži, lebo sa mu nepáči, že má krvavý odev, a že na hlave má tŕňovú korunu, lebo svet to neprijíma. Určite vidíme okolo seba v dnešnej dobe, že človek kadejako trpí, a to je práve jadro zlých pocitov v človeku, ktoré môžu vyvolať aj nechuť v otázke viery, a potom následné odpadnutie od viery. Ale dajme si otázku. Vážne som ja taký bezchybný, vážne som až taký dokonalý, že za nič nemôžem? Neexistuje spoločenstvo dokonalých ľudí. Ale to nie preto, že potrebujeme nejako byť hlúpymi, že potrebujeme sa pred niekým predvádzať a ukazovať sa, ale preto, aby sme si uvedomili, akú máme osobnú hodnotu, a že neradno sa zahrávať s mojou vlastnou, či cudzou dôstojnosťou.

Avšak keď si spomenieme, že Ježiš hovorí, že ten, kto vytrvá až do konca bude spasený, myslím si, že je to celkom reálny, pravdivý, dôveryhodný prísľub, a prečo by som o tom mal pochybovať.

Isto je veľmi ťažké mať nádej, keď sme častokrát svedkami, že sa snažíme, a nemá to pozitívny výsledný efekt. Poznáme názory veriacich, že je to len skúška pre nás, či obstojíme v oveľa tuhšom zápase. Sme nešťastní, ako vynakladáme veľkú energiu, a výsledok je častokrát nepovšimnuteľný, bez nejakého hlbšieho záujmu.

Sme po tretej adventnej nedeli. Veľa ľudí nemá vieru, a bojí sa dôverovať. Potrebujeme viac dôvery. Je veľmi smutné, je veľmi tragické, a to sa stávalo aj mne, že častokrát som v konfrontácii s ľuďmi, ktorým veľmi málo dôverujem, pretože sa bojím plnšie sa otvoriť. Nie som si ale na druhej strane istý, že mi je to len na škodu, a odvolávam sa na známe porekadlo, ktoré spomína, že opatrnosti nikdy nie je dosť, poprípade že menej je niekedy viac. Pozývam ťa k plnšej dôvere skrz modlitbu a tichú adoráciu pred naším Majstrom, Pánom Ježišom. Ja ti síce nepomôžem nijako osobne, avšak pravda je taká, že Pán Ježiš už pomohol skutočne veľmi veľa takým ľuďom, ktorí veľmi dúfali, veľmi prosili, a boli vo svojich predsavzatiach veľmi vytrvalí.

Ak na druhej strane dôveruješ len tomuto svetu, a zabúdaš na Boha, ak v neho veríš, je ti to len na škodu veci. A pritom stačí tak málo. Skutočne. Mnoho ľudí by bolo zhovievavejších, mnoho ľudí by bolo obetavejších, keby si dali poradiť a neodsúvali Boha na vedľajšiu koľaj. Nik si neuvedomuje, ale On, všmohúci Pán má v rukách tvoj život, a je to veľmi dôležité.

Dôverujme Bohu, a uvidíme sami, čo sú zázraky, a to hovorím ako ja, ktorý som bol v mnohom skúšaný. Nestraťte vieru, nádej, lásku. Pochválený buď Ježiš Kristus!

Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Adventné zamyslenie II

2 komenty k blogu

Horúce!