Blahoslavený Betlehem

Akurát som prišiel teraz z kostola, kde som bol na svätej omši. Zvestujem Vám veľkú radosť, v Dávidovom meste Betlehem sa narodil Spasiteľ, Kristus Pán.

Ešte stále pretrváva oktáva narodenia Pána, a teda každý deň, ako keby bol ten prvý, keď tá radosť je taká veľká, že to slávime plných osem dní.

Teraz by som chcel tak v krátkosti napísať takú vianočnú betlehemskú recenziu, a pouvažovať nad udalosťami, ktoré sa dávno stali v Betleheme.

Blahoslavený Betlehem, lebo v tebe našiel miesto Pán Ježiš Kristus. Blahoslavený Betlehem, lebo si sa stal rodiskom nášho Pána.
Blahoslavený Betlehem, lebo ťa Panna Mária pod srdcom nosila.

Tieto dni, ak mám byť úprimný, preleteli ako voda, a ja opäť chcem niečo zrekapitulovať. V prvom rade mal som jeden z najlepších rokov, aké som kedy mal, asi tak najviac sa mi darilo, čo som veľmi spokojný. Samozrejme, veľmi vzdávam vďaky všemohúcemu Bohu Otcovi, že mi toľko požehnal, a veľmi ho prosím, aby ma sprevádzal aj naďalej, nech sa deje čo sa deje.

Cestou do jednej dediny, kde som bol vypomôcť s hraním na svätú omšu, som rozmýšľal nad životom, nad všetkým, čo som prežil, a pomodlil som sa krátko na počesť svätého Tadeáša, môjho najmilšieho ochrancu, ktorého mám veľmi rád. Síce tých pár ľudí, ktorí tam boli, dalo by sa povedať, tá hŕstka veriacich, čo som tam zahliadol, bol som tam totiž tretí krát po sebe, trochu ma aj povzbudila, ale som sa zahĺbil do svätých tajomstiev.

Myslime v tomto vianočnom čase napríklad aj na mnohých ateistov, ktorí sa práve teraz počas sviatkov priživujú na kresťansko - katolíckych sviatkoch, a tiež istým spôsobom participujú na týchto slávnostiach. Ja im to z celého srdca doprajem, samozrejme, nikdy nemôžeme nejako dopredu vedieť, koľko napríklad obrátených sŕdc našlo vieru v Pána Ježiša. Je to dosť možné.

Keď si teraz napríklad čítam breviár z ranných chvál, a napríklad večer aj z vešpier, veľmi ma udivujú tie posvätné texty, vety, z ktorých tak mnoho čerpám do ďalšieho života. Prosím Pána Ježiša veľmi, a napríklad včera som sa za to konkrétne modlil o tretej hodine popoludní, kde samozrejme s modlitbou som sa snažil posvätiť čas svätou omšou práve o tretej, a myslel som na nej na všetko, proste mnoho vecí sa mi premlelo hlavou.

Keď sme mali sviatok prvých mučeníkov, betlehemských neviniatok, tak som si spomenul na ostrú diskusiu u bratov ino katolíkov, ktorí ich nenazvali mučeníkmi. Veľká chyba a veľká škoda im! Za nič pokladať takýto významný sviatok, ktorý slúži ako obrana rodiny, rodinného spoločenstva, a vzor veľkej roly a poslania muža a ženy v rodine.

Neviem to pochopiť! Pre mňa ony sú prvými mučeníkmi, a ani nevedeli poriadne, za koho položili svoj život. Nedajme sa odradiť, aby nám vtláčal nejaké nezmysly.

Človek je ten istý pri narodení, pri raste v detstve, dospievaní v dospelosti, v starobe, a umieraní. Nemení sa podstata, ale menia sa len správanie človeka, ktoré je samozrejme ovplyvnené tým, skade pochádzajú, aké majú kultúrne vystupovanie, ako sú vychovaní, vzdelaní a podobne ďalšie predpoklady.

Na záver by som teda chcel popriať všetkým pokoj v srdci, a aby sme sa nikdy nedali znechutiť nijakými prekážkami. Majme veľkú radosť z týchto Vianoc, a vážme si všetko čo máme.

Vážme si to, že nemusíme utekať z našej krajiny pred rukou nejakého tyrana, ako to bolo v prípade Svätej rodiny, keď museli utiecť do Egypta. Pochválený buď Ježiš Kristus!

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu