Veľakrát si človek v myslí sprítomňuje mnoho pôžitkov, ktoré chce, aby sa mu dostalo. Chce mať čokoládu už aj. V podstate nie je problém, dve minúty odo mňa sa nachádza obchod, relatívne novo otvorený, nie je problém si nejakú kúpiť. Peniaze jesto, nie je problém. Na čo človek má chuť. Chcel by som ísť do reštiky, nie je problém, tá sa nachádza ešte bližšie ako spomínany obchod. Keďže do júna som už bol vyslovene prejedený z reštauračnej stravy, kedy som chodil robiť na týždňovky, a už aj v tom danom čase som sa snažil tomu úspešne vyhýbať, mi úplne postačí niečo malé. Vôbec toho nepotrebujem veľa.
Je paradoxné, a to chcem zdôrazniť ako pointu v dnešnom blogu, že veľa z nás si myslí, že ideálny život je niečo ako čarovný prútik, vďaka ktorému jeho mávnutím všetko môžem mať, na čo si zažiadam. Je logické, že človek, ktorý veľa zarába, aj keď zas kde je ten strop... a čo je veľa. Mne stačí to čo mám, a nepotrebujem sa predbiehať v ničom a s nikým. Poradím keď treba. Ešte sa mi nestalo, aby niekoho naozaj som odmietol, a mám veľmi rád osobný kontakt. Cítim sa pritom veľmi príjemne pretože viem, že človek má tomu druhému pomôcť. Osobný kontakt je naozaj nad. A keď niečo človek naozaj ešte spraví k tomu aj nezištne, verte mi, človek má aj o milosti z hora naozaj postarané.
Recept na ako taký ideálny život predsa dobre vieme, že neexistuje, ale veľa z nás si myslí, že ideálny život sa mi naplní vo chvíli, kedy budú uspokojené všetky moje potreby. Je to ale naozaj tak? Pýtam sa teda, či teda je naozaj nutné úplne uspokojiť všetky moje potreby? Všetko to, čo si teda pod týmto pojmom dokážeme predstaviť. Všetky biologické, všetky osobnostné, všetky emocionálne, medziľudské, všetky duchovné, všetky materiálne a materialistické, všetky moje stretnutia, dohadovania, moje plánovania, všetky schôdze, a v práci samozrejme splniť plán ideálne na viac ako sto percent. Poznáme dobre, kto prekračoval neustále plán na sto a viac percent, a ako to pred niekoľkými desaťročiami našťastie všetka tá demagógia okolo toho konečne skončila. Dobre, týmto sa teraz nebudem predsa zaoberať.
Čím človek jednoduchšie žije, tým lepšie pre neho. Čím človek prejaví viac lásky voči svojmu okoliu svojou prácou niekedy aj nezištnou, tým viacej mu ostane. Javí sa to ako nezmyselná rovnica, alebo ako nerovnica, ktorá mi nedáva zmysel. Lenže v živote platí niečo iné ako presnosť podľa vymedzených pravidiel. V živote platia úplne iné pravidlá, než to, čo je vopred stanovené, než to, čo mi niekto rozkáže, prikáže, čo ma niekto bude terorizovať. Keď si niekto ma bude prispôsobovať na svoj obraz.
Človeče ukáž konečne, čo je v tebe. Čím si, kým si, a odhaľ svoju pravú tvár. Rozdaj predsa toľko úsmevu koľko len stačíš, lebo nikdy ho nebude dosť. Svet naozaj bude okolo teba krajší, a nebude to závisieť primárne od toho, ako je veľmi naplnená tvoja peňaženka, akú si mal výplatu tento mesiac.koľko si napríklad dokázal stroviť, čo všetko si si dokázal kúpiť, čo všetko zase ukážeš svojmu okoliu, ktoré aj tak o niečo takéto vôbec nestojí hneď z niekoľkých dôvodov. Koľko si ešte dokázal toho nahrabať. Pretože človek obvykle si pamätá tie dojmy, ktoré pri tom zažil, a dokáže predsa pomenovať, že áno, tu som sa cítil jednoducho šťastný. Nevie človek presne ani definovať, čo všetko zahŕňa to šťastie možno z jeho pohľadu, ale cíti sa šťastný. Cíti sa naplnený. Je konečne sám sebou, a nemusí hrať podľa cudzích pravidiel, do ktorých sa nevie vmestiť.
Keď človek si usporiada život podľa toho, čo všetko sú moje priority, a čím skorej podľa toho sa začne aj riadiť, tým lepšie pre neho. Čím skorej opadne z človeka pocit, že ho niečo stále prenasleduje, nejaký neúspech z dávnej, alebo nedávnej minulosti, nejaké zlyhanie pred ostatnými, ktoré ho možno veľmi zahanbilo, a napriek tomu, že sa snažil svoje konanie niečím ospravedlniť, ale okolie ostalo hluchým, a on je kôli tomu zranený..... Čím skôr človek tieto veci zahodí do božej náruče, kde sa môže pokojne v modlitbe vyžalovať, tým skôr začne naberať na sile a rásť. Záver by som chcel v jednej vete opomenúť predsa len Písmo Sväté, ktoré by som nechcel nijako obísť len tak. Lebo tak ako hovorí Pavlov list Timotejovi, hovorí jednoznačne. Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje v Kristovi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár