Dnes je krásny sviatok, Nanebovzatie Panny Márie, a je to sviatok, ktorý mám vo veľkej úcte. V kostole bol krásny spevokol, a takto som sa pokúsil ešte bližšie v modlitbách zjednotiť s Bohom, s duchovnom, ktoré je tajuplné práve v tom, že ti v jednom momente dokáže v tej inakosti, čo ponúka tento svet ponúknuť odpovede na otázky, na ktoré by si si možno samostatne ani nezodpovedal. 

Je teda hanba na všetko nemať odpoveď? Ale na druhej strane, ak to teda zoberiem z tej druhej stránky, ti opätovne môže ponúknuť otázky, ktoré si zo svojej akejsi ľudskej prirodzenosti nevieš, alebo za nejaký čas nedokážeš nájsť odpoveď.

Ako to potom je. Pokúsim sa teda k tomu niečo napísať.

Nie jeden krát sa stáva, že nejaký výrečný človek proste sa v jednom momente stane terčom akýchsi otázok, ktorých cieľom nie je podať predovšetkým zmysluplnú odpoveď na kladené otázky k nejakej tematike, ale to, aby možno človeka vyviedli z rovnováhy. Jednoducho povedané, skúmajú jeho nielen vytrvalosť, ale predovšetkým odolnosť. Dobre vieme, že keď v škole nám bola kladená nejaká otázka, a mali sme na ňu odpovedať, pretože od toho všetkého záviselo samozrejme to, aký bude náš prospech, ako sa budeme učiť, aký bude výsledok nášho snaženia či už v polročnom alebo koncoročnom vyjadrení, človek si musel nie jeden krát veľmi dobre rozmyslieť, čo povie. Dobre som si to uvedomil najmä na maturitnom skúšaní, samozrejme prešli už roky od toho, ale ešte lepšie som si to uvedomil, keď som nespravil dôležitú skúšku na vysokej. Môj názor na to všetko bol ten, že som prejsť podľa mňa kľudne mohol, ale nebudem sa s niekým naťahovať. Nestálo mi to zato. 

Vždy je lepšie, kedy z niekadiaľ so cťou predovšetkým k sebe samému odídeš, a vykašleš sa na všetko. Čím viacej budeš sa niečím zapodievať, tým horšie len pre teba. Píšem to aj z vlastnej skúsenosti, pretože aj v úspechu, aj neúspechu život proste ide ďalej. 

Je dosť možné, že za nejaký krátkodobý neúspech, ktorý aj tak prejde, prebolí, sa ti možno niekto pokúsi prehovoriť, ako sa hovorí, do duše, ale tiež, ak zažiješ nejaký úspech, opojíš sa azda nakrátko nejakou slávou, ktorá teda rýchlo pominie. Ako príde, tak odíde. a práve aj človek v tom dobrom, alebo horšom sa proste môže stať, že človek nevie prečo sa niečo deje.

Tak to býva napríklad aj v láske alebo nešťastí. Človek v láske nevie, prečo miluje, jednoducho to tak je. Človek nevie, aký obsah a hodnotu má šťastie, jednoducho ho buď máš, alebo ho nemáš.

S tým teda môže celkom isto úzko súvisieť ten fakt, že práve v tom opaku šťastí, priamo ho nenazvem nešťastie, napriek niektorým nedorozumeniam, odmietnutiam sa môže stať, že postupom času, ako si všetko ujasníš a dáš si veci dokopy, ako to všetko nasledovalo, môžeš teoreticky byť aj rád, že to niečo, čo si možno aj túžobne očakával, nakoniec ťa minulo, obišlo, aj keď na pochopenie ako také je to mimoriadne ťažké prijať.

Dá sa povedať, že v podstate každý človek má niečo na rováši. Máme možno aj my častokrát sami pred sebou akési nezodpovedané otázky, ale niektoré sú také, na ktoré odpovede možno ani nechceme. Možno sa niečoho bojíme, alebo obávame, že keby sa to možno zrazu vyriešilo, áno, možno by teda bol o jeden problém menej, a možno by sme mali pokojnejší spánok, avšak na druhej strane musím podotknúť, že ani to nie je správne, kedy človek vždy sa dokáže z niečoho vynájsť, z niečoho vykľučkovať.

Odolnosť a vytrvalosť teda sú dva pojmy, ktoré práve v mojom častokrát spomínanom rozhodovacom procese hrajú veľmi dôležitú funkciu rolu, ktorej význam vysvetlím nižšie.

Odolnosť voči nielen nejakým nepriaznivým situáciám, ale aj voči takým situáciám, ktoré človeka privedú do rozpakov. Nemajú za cieľ možno zničiť, alebo akokoľvek deštrukčne pôsobiť na človeka, pri ktorom sa môže v momente rozrušiť, a zmeniť možno aj svoje správanie, ale proste vyskúšať, ako ďaleko je schopný zájsť so svojimi schopnosťami a možnosťami. Kde konkrétne možno má on svoje miery, medze a hranice, a či ho niečo banálne dokáže, alebo nedokáže vyviesť z miery.

Záverom poviem toľko, že práve naša jedinečnosť spočíva v odlišnosti, kedy aj z nedokonalosti, a možno aj z omylu a chýb toho druhého, sa môžeme samozrejme poučiť, ale môžeme si zobrať príklad, ktorý spočíva v tom, že všetko sa nakoniec vysvetlí v duchovnom ponímaní, kde ako som čítal jedno zamyslenie....

Kedy nemáš na všetko odpoveď, a častokrát padá to, na čom možno si sa aj dohodol, a tie nepríjemnosti ťa zrazia na kolená, pamätaj si, je to dobrá príležitosť pre modlitbu. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár