Pod pojmom tradičné, by som súhrne po svojom vysvetlil asi toľko, že je to niečo také, od ktorého nemusím nič navyše očakávať, čo poznám, čo mi nemusí nutne spôsobiť obavy o vzniknuté problémy, čo je zaužívané, čo je vhodné, dobré, v čom sa v podstate cítim ako doma, overené, máme k tomu teda kladný vzťah, niečo možno obľúbené, a takto by sme v daných superlatívoch mohli pokračovať, čo všetko si teda predstavujeme pod týmto pojmom. Tam proste, kde cítime akúsi istotu, ktorá nás ženie vpred.
Niečo dobré, ktoré vytvára pocit pohody a šťastia, ktoré človek v podstate nutne potrebuje pre svoj život preto, aby sa mohol čoraz viac a viac vnútorne obohacovať a takto prinášať radosť práve všade tam, kde to je azda najpotrebnejšie.
Toto všetko teda môžeme, aj keď neviem či sa to dobre pochopí, označiť za niečo, čo je tradičné, teda niečo, čo nie je vybočené z nejakej línie. Tá línia teda je istá čiara, ktorá nie je prerušená, ktorá teda pokračuje ďalej, a my pociťujeme istotu.
Prirovnal by som to práve k aktuálnemu hokeju, keď na jedno víťazstvo sa môže nabaliť ďalšie, a práve tých športovcov tento dobrý výkon to len namotivuje, aby boli ešte lepšími, a aby vyťažili maximum z minima. Ak prehrali predchádzajúci zápas, aby na to proste zabudli, pretože každý zápas je iný.
Práve mnohí, teraz nebudem teda bližšie špecifikovať akési hokejové aktuálne dianie, sa vracajú teda čoraz častejšie do minulosti, kedy možno vplyvom nejakých emócii, niektorých zážitkov proste prežili čosi, čo označujeme pojmom hraničné udalosti, niečo proste také, ktoré teda na jednej strane si budeme dobre pamätať, možno z dobrého, alebo menej dobrého hľadiska, alebo opačne, ktoré len tak ľahko nevymažeme z pamäti.
To všetko je v istom zmysle akési tradičné, ku ktorému sa možno radi vraciame, lebo teda cítime v tom istú oporu, vnímame možno niečo z minulosti, ako keby sa nás to stále týkalo, ako keby stále to niečo bolo aj práve v danom okamihu ako naša prítomnosť. Môžu to byť dobré spomienky, ktoré motivujú človeka, a dodávajú mu nádej.
Nádej ako niečo neviditeľné, niečo, čo sa nedá zmyslami overiť, ani skúsenosťou dokázať, ako je o tom presvedčené racionalistické hnutie, ale niečo, čo ti teda nikto nemôže zobrať. A práve toto človeka ženie vpred. Práve toto pôsobí ako vhodný stimul práve na to, že keď proste raz niečo zanechám, to čo je tradičné, kedy možno sa rozhodnem, že teda odídem z nejakého prostredia, nemusím nutne pôsobiť ako Krištof kolumbus, ktorý nechcel a nemal úmysel objaviť ameriku, ako nový kontinent, ale predsa ju objavil.
Nie raz som rozmýšľal nad tým, čo znamená naozaj opustiť niečo tradičné, či sa na to treba nejako špeciálne pripraviť, alebo je na to všetko najlepšie len nejaká spontánna reakcia, kedy človek si niečo povie, kedy človek proste si jasne vytýči cieľ pred sebou, a pôjde tvrdohlavo za tým. Vie dobre, že už teda niečoho tradičného naozaj má po krk, už ho to nebaví, nedokáže nájsť novú inšpiráciu, a predsa len by v istom okamihu potreboval nové stimuly, ktoré ho presvedčia o tom, že má na niečo, niečo pre túto spoločnosť predsa len znamená, ale to všetko sa pozitívne prejaví len vtedy, ak naozaj dokáže niečo zanechať.
Videl som minule veľmi vtipný, ale zároveň múdry biblický citát, taký trochu novodobý, kde bol vyobrazený mladík, obklopený počítačom, četovacími programami, videami, a inými sociálnymi sieťami, ak to mám v skratke nazvať, a pri ňom bola práve postava Ježiša, vyobrazeného na dvakrát, v jednom príbehu ako povoláva apoštolov aby šli za ním a ho nasledovali, a oni zanechali siete a odišli za ním, a ten novodobý obrázok presne na toto odkazoval, ktorý hovoril, aby aj on zanechal všetky siete, a aby ho nasledoval.
Častokrát novodobý neduh spoločnosti znamená to, že človek nie je schopný zanechať niečo tradičné, čo sa pomaly ale isto spája s každodenným používaním v živote, a začína to definovať človeka čím v podstate je.
Záverom mojej večernej reflexie poviem toľko, že človek, ktorý je v područí takéhoto niečoho, čo som menoval, bez toho, aby si nevedel správne rozkázať, nikdy nebude slobodný v pravom slova zmysle.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár