Ako to teda súvisí s dnešným sobotným blogom s dnešnou tematikou, či je potrebné byť hrdí na to, čo sme dokázali, sa pokúsim vysvetliť v krátkosti.
Zaiste je dobré, kedy sa o svoje úspechy dokážeme podeliť. Presne tak, ako som to opisoval v jednom mojom blogu, kde som spomenul daný sociálny experiment, ktorý som našiel ako video na jednej stránke, a celkom na to zaujalo. Presne ten, ktorý nič nemal, sa dokázal s nečakaným darom podeliť, ba čo viac, dostal navyše, za čo bol určite veľmi vďačný.
V živote nie je potrebné niečo si stále dokazovať. Akýsi marazmus našej doby je neustále vyťahovanie sa pred niekým, čo kto dokázal, čo momentálne vlastní, čo ide kupovať, čo plánuje predať, a všetky tieto marketingové triky tak či beztak viacerí využívame v podstate preto, aby sme sa zase pred niekým napríklad vytiahli.
Nerobíme to zaiste zámerne. To všetko spôsobuje napríklad v nás pocit akéhosi nedostatku, dovolím si tvrdiť akýsi komplex, alebo lepšie povedané pocit menejcennosti, ktorý nás možno znenazdajky dennodenne obklopuje a robí nám spoločnosť, keď to vôbec nevyžadujeme, a tak sa nám niekedy stáva akýsi moderným nechceným spoločníkom. Nechceným presne preto, pretože nám zaiste nie jeden krát podvedome dokáže pripomenúť, čo sme zase zmeškali, nestihli, čo sa zase domotalo, čo sa možno opätovne udialo možno v náš neprospech, čo sa možno ešte v predvídavosti teoreticky môže udiať, a viac menej to berieme ako výstrahu do budúcich dní.
Toto všetko nás čiastočne môže motivovať k tomu, aby sme sa k niečomu dobrému vypli, aby sme boli na niečo hrdí, a možno aj preto, aby sme niečo opätovne zakryli, čo chceme jednak, aby ostalo skryté, a čo nechceme, aby ostalo viditeľné. Je teda celkom možné, že sme hrdí napríklad na to, čo sme dokázali len preto, aby sme prípadne potlačili v sebe nejakú nepríjemnú, povedal by som v niektorých fázach frustrujúcu skúsenosť z nejakého daného neúspechu, ktorý nás zaťažoval poriadne dlhú dobu, a nevedeli sme sa toho zbaviť. Práve aj neúspech nás takto môže motivovať avšak za toho predpokladu, že človek počíta s úspechom, na ktorom bude podvedome pracovať. Práve preto som kedysi v mojich článkoch spomenul ten fakt, alebo lepšie povedané danú realitu, skutočnosť, že neúspech býva častokrát motivácia k dosiahnutiu lepších výsledkov, ale takých, kde je to trvácne, kde to bude trvať istú dobu.
Niekto to hodnotí tak, že zas sa niekto potrebuje ukázať, ale prax v živote hovorí jasnou rečou.
Kto si neváži seba samého, neváži si nikoho, kto nemá rád seba samého, nemôže mať v úcte a láske nikoho.
Aj v duchovnom živote sa spomína nie jeden krát pokrytecká láska k blížnym, ktorá je maskovaná akýmsi sebadarovaním, ktorá je maskovaná kadečím, len tá neúprimnosť sa týči na prvom mieste. Nevidel by som ešte v tom nič zlé, pokiaľ človek z toho všetkého by nedokázal napríklad byť frustrovaný, znepokojený, unavený z toho všetkého, to všetko už má akosi plné zuby, a takto by sme mohli menovať ďalej. Nepochybujem, že mnohí máme podobnú skúsenosť.
Dobré to je napríklad v školskom prostredí. To súhlasím. Dobre viem, aký je to dobrý pocit, kedy som si zlepšil napríklad prospech, kedy som bol napríklad na konci roka za to ocenený. Nebolo to niečo extra, aj keď pre mňa to malo veľkú hodnotu. Hodnotu v tom, že človek bol v niečom povýšený. Nie na spôsob toho biblického, že kto sa povyšuje bude ponížený, a kto sa ponižuje bude povýšený, ale práve preto, že ten, kto na sebe v tichosti pracuje, dostane sa mu nejakej pocty, ktorú si zaslúži. A zaslúži si aj uznanie, pretože to všetko pôsobí ako motivačný stimulujúci prvok, ktorý toho človeka proste potiahne vpred, a dodá mu nejakú dôstojnosť, pokiaľ mu chýbala. A takto človek predsa len niečo docieli, v čom sa snažil, a právom teda môže na to všetko byť hrdý.
Záverom by som vyslovil takú myšlienku, že nie je hanba byť na niečo hrdí, alebo pyšní, niečo dať najavo, že sme dokázali, pretože človek ktorý bude stále hovoriť, že veď to nič nebolo, potom to aj tí druhí budú tak brať, nebudú si ho vážiť ako nejakú autoritu, nebudú mať pred ním rešpekt, a možno časom začnú o ňom pohŕdať, čo si zaiste nikto neželá. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár