Ak to prekleniem do podoby dnešného článku, jedná sa o to, že absolútnu istotu v presvedčeniach nie je jednoduché mať. Nejde ani o to, či si tipneme zle, alebo stanovíme niečo presne, na istotu, ale o to, čo všetko to môže napríklad znamenať pre môj osobnostný rast.
Dobre viem napríklad, že rozhodovať sa medzi dvoma alternatívami je veľmi ťažké. Ešte ťažšie je rozhodovať sa medzi dvoma alternatívami, o ktoré mám napríklad rovnocenný záujem, obidve sú napríklad dobré, žiadúce, a možno to všetko sťažuje napríklad situácia, že musím pre to vynaložiť istý druh sebazaprenia, obety, to by som vyzdvihol asi najviac.
Zistil som, že keď človek niečo proste neobetuje pre nejaké ciele, obyčajne nebude z toho požívať dobro ktoré z toho vychádza. Keď je človek proste presvedčený o tom, že je dobré a nutné sa niečoho napríklad vzdať, asi okolo tejto tematiky, problematiky sa hádam niekedy pristavím, popremýšľa, zanalyzuje si všetko to známe za a proti, nikdy nenadobudne istotu v presvedčeniach v tom zmysle, že práve toto ho akosi vnútorne premenilo, prispelo možno k jeho lepšej sebarealizácii, v niečom sa zase zdokonalil a posunul vpred, a takto by sme mohli menovať ešte ďalej.
a rozhodovanie viac menej ma práve opačne, zneistí, teda dodá mi to opačný efekt, než by som chcel. Človek potrebuje istotu, a čím napríklad človek viac nad danou vecou konkrétne premýšľa, tým niekedy horšie pre neho. Práve preto som načrtol tematiku v úvode, či je potrebné, a to som teda zdôraznil, mať absolútnu istotu v presvedčeniach, aby sme boli si nielen istí niečím na sto percent, to sa možno ani nedá ako tak dosiahnuť, ako skôr o tom, aby sme si pevne stáli za svojím rozhodnutím, aby sme neodchádzali možno z akéhosi "boja" v ktorom nie je otázka, kto vyhrá, alebo prehrá, ale ako vôbec dokážem v danom mojom postoji morálne a ľudsky obstáť, čo nie je jednoduchá záležitosť.
O to komplikovanejšia otázka je, ktorú teda si kladiem, že či je vôbec potrebné mať absolútnu istotu v presvedčeniach.
Možno sa vám napríklad stalo, že ste šli na nejakú napríklad dohodnutú schodzu, nejaké stretnutie, stretko. Nemusí to hneď evokovať napríklad pomyslenie na pracovné stretnutie, alebo nejaké rande, alebo proste nejaké stretnutie, kde sa riešia niektoré veľmi dôležité otázky, bez ktorých sa možno v najbližšej dobe, najbližších dňoch nezaobídem.
Častokrát si človek analyzuje niektoré udalosti v živote, najlepšie sa to deje, kedy človek cíti možno samotu, ale tá samota niekedy znamená aj pocit istej slobody. Zrazu akokeby človek mal čas na to, na čo čas nemal. Analyzuje si niektoré záležitosti, ktoré napríklad hneď v niektorom momente na neho vyskočili, a on nemal šancu proste zareagovať.
Pripadá to proste scénu z hokeja, kedy mužstvo hrá oslabené o dvoch hráčoch pri pät proti trom, to jednoducho nemá šancu. Tam sú už nepokryté dve miesta, tie miesta v danej konkrétnej zostave proste chýbajú, a viac menej je tam istota v zápornom slova zmysle,že to proste neuhrám a nedám.
Čítal som teraz jeden veľmi pekný duchovný citát, ktorý teda budem zdieľať, a pokúsiť sa nad tým pouvažovať. Znie takto. "...Mnoho rečí dušu nenasýti; ale dobrý život občerstvuje ducha a čisté svedomie poskytuje veľkú dôveru v Boha..."
Aj pri tomto citáte som sa uistil, že je tak ťažké síce obsiahnuť istotu v presvedčeniach, ale pokiaľ človek si vyberie niečo, na čom mu záleží, čo ho vnútorne obohatí, čo hľadí nielen na vonkašok,ale aj vnútornú charakteristiku a povahu, vtedy akosi nájde seba samého, nadobudne istotu v presvedčeniach, a zaiste vnútorne dozreje. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár