Zaiste zarezonovali niektoré názory, najmä v tejto neblahej dobe, že svet už nikdy nebude takým, ako bol do onoho terajšieho času, vieme presne. To nie je celkom isté.
Každý deň mi prinesie niečo nové čo ma inšpiruje hneď v dvoch súvislostiach. Prvá inšpirácia spočíva v tom, aby som sa opätovne niečomu, alebo niekomu vystríhal, pred teda niečím alebo niekým, ktorý celkom isto môže pôsobiť toxicky predovšetkým pre moje, tvoje myslenie. Je to dôležité si uvedomiť, pretože ten výrok, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou znie naozaj ako morálna poučka, a vysvetlím akým spôsobom.
Pri nejakej príležitosti človek sa niekedy bojí myslieť. Bojí sa myslieť v tých intenciách, že príde na niečo nové, možno prevratné, ale nebude pochopený, a možno svojími názormi proste predstihne v niečom dobu. možno je to aj dané v tom zmysle, že áno, človek proste má nejakú víziu, niečo, čo by plánoval trebárs dopredu, ale nie si si stopercentne istý, či tá jeho vízia nemá nejaké trhliny, či napríklad sa nestane to, že v niečom fatálne zlyhá a podobne. Som pevne presvedčený, že keby takto rozmýšľali najlepší vynálezcovia doby, vďaka ktorým posunuli predovšetkým myslenie svetu predsa len o nejaký ten krôčik dopredu, asi dnes by sme dodnes nepoznali niečo také ako bicykel, automobil, motorka, automatická práčka, a rozličné predmety domácej spotreby, bez ktorej si naozaj nevieme predstaviť život.
V týchto intenciách mi napadla súvislosť, že daní ľudia museli proste aj za cenu možno nepochopenia a podobne, prísť s niečím, čo bolo originálne a možno charakteristické len pre nich, čo zaiste vybočovalo z radu, nad ktorým možno ohŕňali nos, ktorému predpovedali neúspech, ale vďaka ktorému nastal akýsi rozmach spoločnosti v danej konkrétnej sfére.
Vystanoví teda viacmenej historická otázka, že kde sú tí, ktorí o niečom pochybovali, ktorí stále niečo proste znevažovali, kazili daný výsledok, a kde sú tí, ktorí teda naozaj boli v počiatkoch pozitívnym prínosom do spoločnosti, možno aj takým, vďaka ktorým si možno fungovanie v tomto svete azda bez daných prvkov nedokážeme predstaviť.
Predstihne ju mentálne, predstihne ju prakticky, racionálne, pretože je obklopený spoločnosťou, ktorá má v niečom napríklad spiatočnícke myslenie. To myslenie nemusí byť preto, lebo sa boja nejakej výzvy, ale preto, lebo to človeku proste takto vyhovuje.
V súčasnosti máme rozličné individuality, ktoré vytŕčajú z radu. Zaiste poznáme vo svojom okolí rozličné postavičky, vďaka ktorým napríklad je svet hneď krajším. Aj niečo takéto prispieva k danej pozitívnej zmene. Zmene niečoho, čo je konvenčné, teda v skratke ako niečo čo zodpovedá ustáleným zvyklostiam, a nechceme v tom proste ostať.
Človek nepotrebuje niečo negatívne, vďaka ktorému len neustále stagnuje, vracia sa teda do minulosti, vracia sa do stavu, kedy nebol s niečím spokojný, nerobilo mu niečo radosť, s niečím sa možno neustále trápil, alebo v živote azda práve si prechádzal istou krízou, alebo životnými skúškami, na ktoré nespomína najradšej, avšak mu dali najlepšiu lekciu.
Takú, z ktorej žije, nežije teda v prítomnosti, ale potrebuje práve tie pozitívne stimuly, kde síce nemusí expandovať ďaleko dopredu, ale postupnými krokmi sa bude blížiť k vysnívanému cieľu. Či to všetko slúži na osoh, na akýsi rozmach, napredovanie, všetko to dobré a neustále zlepšenie, alebo nie, a bude to mať opačný efekt vždy ukáže blízka budúcnosť.
Záverom môjho článku by som opomenul tú skutočnosť, že teda uvedomil som si, že keby človek nemal akési inovatívne riešenia, niečo nechcel vylepšiť, v niečom napredovať, ale zároveň si uvedomiť, že sú isté okolnosti života, ktoré meniť nechce... aby ich vedel konkrétne vymenovať a definovať, aby zároveň ostal tým, kým je. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár