Každý z nás má nejakú záľubu, ktorá je potrebná pre človek práve z toho hľadiska, že vprostred nejakých nejasností, dobier, zla, všetkých kontrastov, ktoré nás v živote postretajú, aby sme proste na to všetko aspoň začas, za chvíľu na to všetko napríklad zabudli, alebo krátko na to nemysleli.
Človek má dosť trápenia vo svojom živote. Najprv rieši nejaké malé nedorozumenia v školskom kolektíve, neskôr, kedy napríklad v období puberty si začína sebauvedomovať bližšie svoju existenciu, svoju dôstojnosť, svoje ja, vtedy sa začne zamýšľať akú hodnotu má jeho život, možno pomaly človek začína v tomto pubertálnom období možno prehodnocovať niektoré prvotiny, prvotné rozhodnutia, prídu proste prvé sklamania, prehry, výhry, proste všetko to, čo človek prirodzene vo svojom živote zažije, nič niečo mimoriadne.
Aj v dospelosti človeka neminú starosti, a nie je ušetrený prakticky od ničoho, čoho sám som dôkazom. Jestvujú veľa okolo nás jedincov, ktorí navonok všetko majú, sú so všetkým napríklad automaticky spokojný, majú dobrú prácu, rodinu, už sú osamostatnení, proste všetko dosiahli to, čo je pre človeka akosi prirodzené, ale nie automatické, a samozrejmé. A medzi prirodzenosťou a automatickosťou v tomto poňatí teda je podstatný rozdiel, čo sa pokúsim v skratke vysvetliť v tomto článku.
Jedná sa proste o to, že pokiaľ na svojej ceste napreduješ, ale neustále si prenasledovaný niekým, kto sa možno chce vyvršiť na tebe len preto, lebo sa nedokázal nad niečím povzniesť, alebo sám niečo napríklad v živote nedosiahol, čo dosiahnuť chcel, je veľmi potrebné a nutné tohoto človeka sa proste zo svojho okolia zbaviť a vymaniť. Dôvod je jednoduchý, toxické konanie takéhoto človeka, ktorý možno ani nám nie je nejakým priateľom, alebo kamarátom, alebo známym, alebo nie je s nami nijaká pokrvná rodina, v skratke povedané, nič proste nás s tým človekom nespája, je veľmi potrebné, aby sme sa z tohoto kruhu vymanili.
Je to preto, aby si človek ochránil duševný stav, pretože každý z nás má predsa veľkú cenu, hodnotu.
Tá hodnota spočíva v tom, že osoba je individuálna podstata rozumovej prirodzenosti, a preto taký, aký som ja, aký si ty, a teraz si to môžeš pravda povedať sám pred sebou, už proste nebude. Ako hovorí jedno veľmi múdre príslovie, ktoré som si kedysi prečítal, znamená to asi toľko, že narodil si sa ako originál tak nezomri ako kópia.
Mnohí chceme silou mocou kohosi napodobňovať, ale to len preto, lebo nám chýba vlastná originalita. Pritakávame ľuďom, ktorým sa niekedy chceme vtrieť akosi do priazne, chceme riešiť niečo s takými ľuďmi, o ktorých ani nejavíme záujem, len proste niečo je na nich príťažlivé, niečo neprebádané, ktoré teda nás priťahuje, ale nevieme to zdôvodniť čo to je, a prečo, z akej príčiny a dôvodu sa to deje.
Častokrát ako som to pozoroval aj v škole je to neschopnosť prijať seba samého, a potom sa formujú isté skupinky individuíí, ktoré nemajú vlastný názor, strácajú častokrát svoju česť, svoju identitu, musia potlačiť individuálne vlastnosti a zručnosti, pretože musia sa niečomu, alebo niekomu prispôsobiť, čo ich zaručene nerobí napríklad šťastným, stoja na jednom a tom istom mieste, nikde sa nepohnú, stagnujú, nevedia sa nijako duchovne ani duševne napríklad rozvinúť, a takto z nich sa stávajú duchovne a duševne zaostalé osoby, ktoré napríklad nemajú na niečo ucelený názor, nie sú pevní v rozhodovacom procese a podobne by sme teda mohli menovať ďalšie atribúty v tomto.
Čo poviem záverom, ktorý som už nechcel napísať, ale predsa sa odhodlávať napísať nejaké tie riadky. Buďme samými sebou nielen vtedy, kedy zatvoríme dvere svojej izby, ale aj navonok.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
domek
4. 3.marca 2023 20:11
@vreskot000 úžasne napísané. Cítim to veľmi podobne a musím dodať, že aj keď sa cítime niekedy úplne sami, nepochopení a myslíme si, že takto to bude vždy, tak to nemusí byť vždy striktne pravda. Vidím to na samej sebe. Veľmi často upadne do toho, že si myslím, že už nebudem iná, že navždy ostanem žiť vo vnútri svojej hlavy (je to aj kvôli iným problémom) a že je pre mňa ťažké niekoho do tej hlavy prizvať, pretože to nikdy nebude tak kompletné, ako by som si to predstavovala. Potom si však poviem, že mám v živote úžasných ľudí, aj keď je ich iba pár, s ktorými môžem v týchto snových zámkoch sedieť hodiny a nemusím sa snažiť nejako oskenovať ich osobnosť a snažiť sa im prispôsobiť. A keď sa niekedy cítim naozaj, naozaj sama, stále mám svoj snový svet, kde som bola roky sama a zopár hodín a dní navyše už nie sú žiadnou stratou. <3
Napíš svoj komentár