Ako viete, v mojom neviem koľkom dvetisíc dakoľkom článku mám prakticky so všetkými článkami spoločné približne to, že sa snažím nad niečím zamýšľať, uvažovať. Nie preto, lebo by som nič nemal na robote, momentálne som dosť zaneprázdnený, a práve pri tej zaneprázdnosti si nachádzam čas, aby som sa venoval niečomu, čo je pre mňa naozaj zmysluplné.
Dá sa povedať, že všetko čo konám, a ma povznáša, formuje, všetko, čo som schopný sa niečo nového naučiť, ma dosť fascinuje, a viem, že napríklad v tom danom procese sa nachádzam a zisťujem jednak moje mantinely a moje schopnosti a možnosti, a taktiež, ako píšem v nadpise tohoto článku, som dospel k názoru, že je potrebné sa zamyslieť nad tým, či jestvujú na proces sebaprijatia isté štádia, alebo stupne, inak povedané. Prečo to považujem za potrebné, sa pokúsim vysvetliť v riadkoch nižšie.
Zdá sa to síce ako banalita, voči ktorej je ťažké niečo podniknúť, nie sa ešte zamýšľať, že či jestvujú isté stupne, body, na proces sebaprijatia, ale naozaj je to tak. Nerobím to len preto, aby som nejako strávil čas, ale preto, lebo viem, že keď človek koná sám od seba niečo zmysluplné, formuje to jeho osobnosť.
Vieme dobre, že keď niečo chceme dosiahnuť, asi ťažko sa to podarí tu a teraz. Jestvujú mnohé televízne reklamy, ktoré majú v obsahu asi toľko, že všetko sa dá, človek všetko dokáže keď chce, a prakticky to obmedzenie ako keby vôbec neexistovalo, stačí proste len chcieť. Obávam sa, že keď človek vypne telku, vypne internet počítač, telefón, ten síce nevypínam nikdy okrem prípadu, kedy som si musel i phone resetnúť, ale to sa sčasu na čas stáva, aj keď sa priznám, že už som si myslel, že mi skončil nadobro, lebo ho mám poriadne dlho.
Ešte skúšam, dokedy vydrží, a už mám vyhliadnutý nový. Avšak keďže nie som náročný, nepotrebujem sa pred niekým predvádzať s niečím novým, ktorý je nový len preto, lebo ten človek má pocit zas sa vytiahnuť pred niekým, nie preto, lebo to potrebuje. Snažím sa mať veci z praktického hľadiska. V jedinom, v čom mám záľubu a slabosť v jednom je zbieranie hokejových dresov.
Aj tu sa človek formuje v procese seba - prijatia a potrebuje isté stupne, pretože aj táto banalita formuje naše vedomie do istého stupňa dokonalosti, a práve toto je jeden ten stupeň, o ktorom sa zmieňujem jednak v nadpise článku a celkovo tejto série. Že je dobré si proste niečo akosi nominalisticky vymenovať, aby sme mohli s niečím konkrétnym aj konkrétne pracovať, a tá práca proste mi dá do života istý zmysel.
Píšem to preto, pretože mnohí konáme nejakú prácu alebo záľubu len preto, lebo si potrebujeme jednak sami pred sebou niečo dokázať, alebo dokázať pred niekým iným, možno aj takým, koho nemáme zrovna radi, nič ku nemu necítime, ale potrebujeme byť v popredí.
V popredí v myslení, konaní, proste celej svojej osobnosti, čo je zaiste celkom vyčerpávajúce pre našu osobnosť, častokrát to človeka vyčerpá jednak fyzicky, a jednak psychicky, a vtedy je človek vo veľkej nepohode, a potrebuje akýsi psycho telesný reštart, pri ktorom si nebude všímať veľmi svoje okolie, aby naozaj bol tým, čím v skutočnosti je, a to je samým sebou, len či to človek v podstate ešte je schopný dokázať.
Záverom môjho článku chcem ešte poukázať asi na také skutočnosti, že človek potrebuje niekedy proste vypnúť, nad niečím sa zamyslieť, ale aj úplne vypnúť, a nechať veci plynúť tak ako idú. Vtedy človek dokáže naozaj prijať seba samého aj so všetkými nedokonalosťami, ktoré si možno donedávna ešte nedokázal poriadne priznať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tryptaminedream
28. 3.marca 2023 20:12
konecne nejaky poriadny blog
Napíš svoj komentár