Už aj pre mňa je to trochu komplikovane podané, nie to aby som to plne pochopil, pretože plne pochopiť niektoré dogmatické pravdy prakticky nie je ani možné či už z nábožensko - duchovného uhla pohľadu, alebo z toho praktického. O čo teda ide, zmienim sa v nasledujúcich riadkoch nižšie.
Ale ale otec Robert nebudte sentimentalny. Smrť je koniec jednej etapy. S tým sa treba zmieriť v prvom rade. V prvom rade je potrebné nechať toho človeka odísť. Niečo proste v časnosti nateraz skončilo.
Je čas sa narodiť čas zomrieť, čas sadiť, vytrhať, a neviem ešte čo je popísané v tej biblii. Konkrétne teda som citoval starozákonnú knihu Kazateľ tretia kapitola druhý a nasledujúci verš Kaz 3,2-
prosím vas. v prvom rade v povedomí kresťanov je potrebné vykonať jedno. prekonať samého seba a opustiť všetky tie sentimentálne sprostosti, ktorými je naše kresťanské povedomie zamorené. keď niekto zomrel, je proste koniec. s tým sa treba zmieriť. Teda či život pokračuje vo večnosti, je vec Boha. ja aj keby som v to hypoteticky ako ateista neveril, čo som kresťan, tak proste Boh posmrtný život nezničí nikdy. Vždy bude trvať. Bude naveky večnosť buď s Bohom alebo bez Boha. ja vám poviem moje videnie veci.
V cirkvi vidím veľmi veľa zlého v radoch kléru, čoho som očividným svedkom. Ja nechápem, ako taký kňaz môže kňazsky účinkovať, ktorý robí zle. Ktorý osočuje, robí všetko pre peniaze, ktorý zakrýva niektoré skutočnosti, ktorý klame, a mohol by som pravdivo na základe faktov a ťarchy dôkazov ešte vymenovať mnoho skutočností, čo všetko v cirkvi máme na rováši. Skúste ako kňaz - a verím že vy to dokážete, pretože vy ste reálne tísíce kilometrov od nielen svojej vlasti, ale aj od svojich najbližších príbuzných, a za to vám konkrétne a ostatným pátrom SVD, ktorých osobne poznám patrí jedno veľké uznanie v tom, že ako jediný ste pochopili predovšetkým misijný rozmer cirkvi, o čom prikázal sám Pán Ježiš slovami... chodte do celého sveta, učte všetky národy, a hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta..."Matúš 28:18-20. v skratke vám poviem jednu vec.
Nepozerajte sa to, čo je niekde v keli tisíc rokov pred vami, milión rokov, neriešte to, čo bolo včera. aj vy, aj celá hierarchia cirkvi aj všetci my ľudia na svete do posledného novorodenca robíme isté chyby, za ktoré jednak treba vykonať pokánie, ale aj prijať zodpovednosť.
A zrelosť osoby spočíva v tom, že konečne s niečím sa aj zmierim. Jednoducho niečo tu určite po sebe zanechám, nejakú stopu, a už to neriešim. Neriešte to ani vy. Žite ako lňaz a kresťan tak, že Boh dal, Boh vzal.
Keď stále budete špekulovať že či smrť je alebo nie je koniec... a keby aj bol, čo sa stane... keby hypoteticky ani večnosť ani Boh neexistoval čo by sa stalo. nestane, presnejšie povedané nestalo by sa zaručene nič.
Pozrite aký principiálne prázdny život musia mať ateisti. Aj oni prichádzajú o príbuzných. Aj oni si uvedomujú, a boja sa smrti ako každý, ale vidíte, že sú v niečom pokojní. To my kresťania práveže nie sme. Prestaňme sa o niečo duchovné stále opierať, ako keby sme nevedeli byť samými sebou. Boh vám daroval rozum, a vy robíte v živote isté rozhodnutia. A buď sa rozhodnete pre to povestné "áno", alebo "nie" rozhodnutie máte vo svojich rukách.
Odosobnite sa od všetkých démonov, ktorých nosíte v sebe. Už prestaňte sa báť! Nie je sa čoho báť! Kristus mi daroval nohy, aby som na nich pevne stál, a nie preto, aby som sa plazil po zemi ako had. Nemáte sa čoho báť. Prijmite, že niečo sa začína ale aj to, že niečo sa končí. A niečo sa skončí raz určite.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár