Poznáme zaiste mnohých akýchsi urečnených, výrečných ľudí, ktorí sa buď ťažšie, alebo ľahšie dokážu presadiť v tomto svete v hociktorom spektre, čo si vieme predstaviť. Práve tá ich výrečnosť je v niečom nejaké pozitívum, nejaké to plus, alebo negatívum, nejaké to mínus. Zaiste je potrebné prehovoriť v správny čas a nebáť sa. Tá klasická školská otázka, či má niekto nejaké otázky, a pravda všetci ostanú tichu vyrozumie tú skutočnosť, že nik sa nechce zbytočne pýtať, pretože aj tak nerozumie možno drvivá väčšina toho, čo ten dotyčný vyučujúci predniesol.
Ak to mám porovnať teda k školskému prostrediu, človek v podstate môže niekedy v spleti tých mnohých, početných informácii naozaj byť taký dezorientovaný, že ťažko samostatne dokáže nájsť akýsi východiskový smer. Potrebuje teda akési kroky k sebapoznaniu, presne niečo také, aké soms pomocou tých desiatich, ktoré som natrafil, aj mne to pomohlo dosť zorientovať sa v niektorých okolnostiach, aby človek dokázal si upevniť svoju pozíciu. Prečo to spomínam.
Spomínam to proste preto, pretože teória zaiste je jedna vec, ale prax je vec druhá.
Potrebuje teda akýsi pomyslený duchovný kompas, ktorý by mu zaručil akúsi stabilitu v danom rozhodovacom procese.
Ani nie tak pomôcku na zorientovaniu sa v daných okolností, to človek, ktorý viacmenej vie, čo chce, ale nemá často na výber celkom chápe, ale ako spomínam, stabilitu v rozhodovacom procese, aby tak vykonal slobodne a bez strachu, možno akéhokoľvek nátlaku či už z vonkajšieho prostredia, alebo by tak konal možno v rozpore so svojím svedomím, pokiaľ daná situácia možno vyžaduje niečo takéto, ako spomínam.
A práve to súvisí s bodom číslo dva, že hovor čo máš na srdci.
Mnoho ľudí nepovie, čo konkrétne si o niečom myslí. Ak sa deje ako spomínam nejaký rozhodovací proces, ktorý chtiac nechtiac vedome či nevedome konáme každý deň, a teda je to súčasť nášho života, človek proste musí sa jasne vyjadriť, čo si o niečom myslí.
Je mnoho prekážok, ktoré súvisia s tým, že nechceme sa niekoho napríklad bližšie dotknúť, možno ho uraziť, možno ho odmietnuť, aj keď vieme veľmi dobre, že my sme boli rozhodnutí už v samotnom začiatku, a v takom istom duchu sme pokračovali v celom procese do výsledku.
Je to niečo veľmi podobné, ako keď možno prijímame niekoľko telefonátov, niečo ako ja konkrétne pred chvíľou, čo ma otravujú už roky, ale nemám srdce im niečo povedať, čo si presne o tom všetkom myslím. Možno si pomyslíme, veď predsa konám v akomsi rozpore toho, čo píšem, ale vieme dobre viacerí, že to predsa nie je tak, ako sa to zdá.
človek má v sebe akúsi prirodzenú slušnosť, a vnímam mnoho ľudí ako autority, od ktorých zaiste sa mám čo učiť, o tom nepochybujem. Totiž riadim sa podľa pravidla, že múdry človek sa učí predsa celý život, ale hlupák, ten už vie všetko. Toto alegorické, alebo skôr satirické pravidlo s ostrým podtónom síce niektorých privádza do rozpakov, ale je to tak.
Povedal by som priam na úplne zbytočnosti, na rozličné prieskumy, na nejaké podivné ankety, na niektoré otázky, pri ktorých tí dotyční aktéri jednoducho pokúšajú sa tak sofistikovane spracovať ľudí na telefóne, že položiť hneď mobil si vyžaduje dávku odvahy.
Práve to je to, že hovor čo máš na srdci. Ako to teda s týmto súvisí?
Súvisí to s tým, že napríklad človeka, ktorého veľmi dobre poznáme, a možno máme nejaký spor, nemusí to nutne znamenať niečo zlé, proste v každom vzťahu a každému vzťahu predchádza akési rozhodovacie konanie, kde sa teda rozhodujeme medzi niektorými alternatívami práve preto, aby sme si dôverne niečo preverili pred tým, ako sa do niečoho len tak pustíme.
Je veľmi veľa neuvážených rozhodnutí, ktoré človek neskôr ľutoval, spravidla išlo o niečo, čo je možno finančne dosť lákavé, a človek v spleti kadejakých finančných pascí sa jednoducho nedokáže na tom danom finančnom trhu správne zorientovať, a mnohí ponúkajú všakovaké recepty, ktoré viacmenej sú prospešné pre jednu stranu, zaiste minimálne pre tú druhú stranu, a teda vytvoriť akýsi finančný konsenzus je v niektorých okamihoch nielen veľmi náročné, ale aj nemožné.
Záverom môjho článku poviem to, že človek musí sa naučiť proste kontrolovať v niektorých svojich výrokoch, avšak na druhej strane pre mentálne zdravie je veľmi potrebné, aby ten druhý človek, resp, my v danej pozícii, sme tiež nebrali všetko vážne. Problémom dneška totiž je to, že zo spoločnosti sa vplyvom rozličných neduhov, pravdaže aj tejto nebezpečnej pandémie proste vytráca akýsi zdravý humor, človek sa veľakrát uzatvára do seba, odmieta byť v niečej blízkosti, v duchu, že nevieme predsa, čo to môže znamenať.
Preto sa pádne domnievam, že teda táto novo vytvorená bariéra, ktorá samozrejme preverila city, dôveryhodnosť, lásku, pravdu, vieru v Boha a vieru v dobro ľudí, a mohli by sme ďalej menovať, už natoľko, že človek, pravdu povediac, zaiste stráca takto pevnú pôdu pod nohami, a jednak sa prestáva orientovať a používať zdravý sedliacky rozum.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár