Tento úvodný odsek volím ako úvodnú vetu, ktorú teda používam v tomto rozsiahlom blogu venovanom jednotlivým bodom ktoré som nazval kroky k sebapoznaniu. O čo teda ide, opätovne sa zmienim v riadkoch nižšie.
V mojich predchádzajúcich článkoch, predovšetkým v sérii, či sa mýli katechizmus katolíckej cirkvi, ktorému som venoval doposiaľ tri osobitné články. Ak by som to akosi ideovo prepojil s mojim článkom jedná sa o presne tento istý princíp, že každému za prvé nevyhovieš, a proste jedná sa o to, že človek nemôže so všetkým súhlasiť, pokiaľ na danú vec nejestvuje jednoznačné zrozumiteľné vysvetlenie.
Nemyslím si, žeby v niečom som protirečil biblickým textom práve naopak. Hlboko uznávam a vyzdvihujem skutočnosť, že Boh mi dal rozum predovšetkým a slobodnú vôľu, aby som nekonal ako automat.
V živočíšnej ríši zviera, aj keby možno malo schopnosť rozprávať, čo prakticky okrem papagája nemá schopnosť nijaké zviera, čo je paradoxné, nevie zdôrazniť dôvody svojho konania.
Ako príklad by sme uviedli napríklad predátorstvo v živočíšnej ríše. V televízii pomerne menej, ale na nete si niekedy pustím, pretože ma to zaujíma, nejaký National Geografic, kde pozorujem správanie zvierat v africkej divočine uprostred savany, púšti, polopúšti, afrických stepí a podobne. Máme proste predátora, ktorý loví ostatné zvery, a máme obeť predátora, ktorá teda je lovená (ako trpný rod som teraz použil.) ani jeden ani druhý nemá pôžitok v utrpení, a ako vidíme, lovec nemá záujem svoju obeť trápiť, relatívne ani toho nie je schopný, ale ide rovno k veci, usmrtí korisť, ktorú následne zožerie ako výsledok svojich pudových schopností, ktoré dostal do akejsi genetickej výbavy, ak to mám takto napísať, snáď som sa vyjadril dostatočne jasne.
Mohli by sme viesť nekonečné diskusie, kto má pravdu. či človeka ovládajú pudy, alebo rozum, prečo od človeka je nutne požadované používať rozumové poznanie, ale zviera rozumové poznanie neužíva. Prečo aj keď zviera dokáže napáchať veľmi ťažké zbytočné škody aj na ľudských životoch, morálne ostane nič nepotrestané.
Ako príklad by som uviedol, že sčasu na čas v médiách postretneme informáciu, že bojový pes napadol napríklad človeka na rozličnom vekovom stupni. či to je nedajbože nejaké dieťa, alebo nejaký mladý človek, možno v nejakom strednom veku, alebo je to nejaký senior, či nedajbože nejaký senior na sklonku života. Sčasu na čas sa objaví proste informácia, že pes už vyslovene ako predátor spôsobil nejaké vážne fyzické zranenie človeku, ktorý prirodzene sa nedokáže brániť, pretože na to nie je vybavený ako v živočíšnej ríši. Kto teda je zodpovedný, ak nič netušiaci človek na návšteve vo voľnej prírode je napadnutý medveďom s často fatálnymi zraneniami, ktorými nezriedka možno aj podľahne.
Vo svete jestvujú nenormálne a nemorálne zákony, ktoré určujú, že napríklad medveď je zákonom chránený, ale Boh chráň, ak medveď vnikne sám mimo svojho teritória. Máme prípady, kedy medveď sa objavil v tatrách na parkovisku pri nič netušiacich turistoch, deťoch a senioroch, ktoré sú najzraniteľnejšími. Kde je teda pravda.
Mojou ústrednou tematikou, ktorá znie, nesnaž sa vyhovieť všetkým, a opisoval som tieto udalosti, som približne chcel povedať asi toľkoto.
Snažíme sa chrániť za každú cenu to, čo nie je prirodzené, ale nesnažíme sa chrániť to, čo prirodzené je. Chránime zvieratá, máme zákonom chránené kvety, stromy, zvieratá, rozličné rastliny, čo je samozrejme fajn, aby sme si neničili to, čo máme, ale aby sme si to udržiavali a podobne, na druhej strane bez milosti dokážeme v európskych krajinách posielať na asistované vraždy starých ľudí vo forme eutanázie, čo je morálne strašným počinom, podobne ako interrupcie, potraty, kde si ospravedlňujú muži a ženy priame zabitie konkrétnej osoby ako individuálnej podstaty rozumovej prirodzenosti (filozofická poučka zo skrípt, nie moje) čo už ako tak ošetrené v zákone nie je nijako, a nik za to nie je postihovaný, alebo nejak sankcionovaný.
Záverom chcem povedať toľko, že nesnažme sa vyhovieť všetkým, a je načase odpútať sa od marazmu tohoto sveta, ktorý bez Boha mi chce diktovať, čo robiť mám, čo robiť nemám, ktorý síce mi neodopiera rozumové poznanie veci a skutočnosti, avšak potláča duchovno kresťanské povedomie, najmä v otázke piateho božieho prikázania.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár