Bratu v tomto sa ti dá ľahko oponovať. Rozumiem čo chceš povedať, ale vieš. Čo sa týka viery v Boha, biblia mi predsa dáva jasnú odpoveď, že Kristus je ten, ktorý premohol smrť, smrť nad ním už nepanuje, a sedí po pravici Otca s osláveným telom. Približne toto asi vieš. No. Pozri. Dôkaz nie je potrebný na istotu v presvedčení nejakom. Ja dôkazy nepotrebujem.
Mám dôkaz, že Kristus vstal z mŕtvych, odišiel k Otcovi, a je s nami po všetky dni až do skončenia sveta. V tomto si dovolím ti oponovať. Ja empirický dôkaz v zmysle dosiahnutia absolútnej istoty ani nepotrebujem. Možno na takéto duchovné myslenie je potrebný istý level viery, ktorý nie každý má.
Vieš dobre, že Ježiš vo svojom evanjeliovom podobenstve rozpráva, že rozsievač vyšiel siať semeno. Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty.
U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. U koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Citoval som ti v obsiahlej forme biblické slová. Máš predsa istotu. Ja napríklad mám stopercentnú istotu. Vieš prečo?
Pozri. Odhoďme všetky predsudky a pod, ja som kresťan katolík, ktorý miluje písmo sväté, lebo,m citujem bibliu... "Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým, tvoj služobník sa v nich vzdeláva, veď kto ich zachováva dostane hojnú odmenu..."
Mne biblia priamo hovorí o viere v Boha. Ježiš jasne povedal, že odchádza do neba (40 deň po vzkriesení) pripraviť miesto pre učeníkov, kde im hovorí, že v dome môjho Otca je veľa príbytkov, keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto? Citoval som teraz biblickú pasáž, kedy Pán Ježiš vysvetľuje podiel v nebeskom kráľovstve.
Pýtame sa v ankete, čí máme absolútnu istotu v presvedčeniach. Dajme tomu že teda berieme do úvahy kresťanské presvedčenie. Kresťanské presvedčenie je špecifické tým, že biblia je najčítanejšia kniha sveta. Okrem toho, že je najčítanejšia, veriacim nejde o prvenstvo v čítanosti, ale aplikovanosti Pravdy. A tá pravda vychádza z biblie a tou pravdou je Kristus, pretože celé Písmo je o Kristovi, ktorý bol ako Spasiteľ prisľúbený Adamovi a Eve, v lone panenskej Matky bol Duchom Svätým utvorený, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde v sláve súdiť živých i mŕtvych.
Toto je nejaké presvedčenie, jedno z mnohých presvedčení, ktoré môže veriť svet. Je to najistejšie presvedčenie, hoci ešte nenastalo. Keď si prečítaš knihu Zjavenia apoštola Jána, celá biblická kniha Zjavenia je fenomén z jedneho uhla pohľadu.
Udalosti z tejto biblickej knihy, sa paradoxne ešte nestali. Čo to znamená. Ak bádam v týchto intenciách, a hľadám pravdu, je to pre mňa ťažko zrozumiteľné. Áno, nie všetkému sa dá rozumieť v Písme. Boh mi dal rozum, aby som nad tým uvažoval, a On sa ti dá spoznať pri čítaní biblických textov. V našej katolíckej liturgii sa spomínajú tieto slová.... "Tak ako kedysi učeníkom, otváral nám písma a lámal chlieb..."
A to, že sa to naozaj stalo, a svedectvo všetkého, čo je v biblii je hodnoverné, je predsa podložené autoritou Kristových slov, ktoré zakončuje presvedčením, že je s nami po všetky dni až do skončenia sveta. A toto mi dáva "absolútnu" istotu v mojom presvedčení, že nie som sám. Žiaľ, vplyvom mnohých udalostí, kedy človek je vystavený rozličným skúškam, pokušeniam, hriechom, pochybnostiam, úzkosti, proste všetkému, čo dokáže opantať zdravý rozum v úsudku jestvuje predpoklad, že človek v istom momente zapochybuje. pokiaľ nemá pevné korene, smer (ktorým je Kristus) ľahko sa stratí.
To dokazuje fakt, že mnohí aj v súčasnej dobe stratili vieru v Boha najrozličnejším spôsobom. Jedno je však isté.
Ty nevieš dokázať, že v niečom máš absolútnu istotu. Človek, ktorý pochybuje celý život, stále sa hľadá, nemôže byť šťastný.
Istotu mi Boh okrem iného dáva predsa z úst pána Ježiša, keď hovorí.... Poďte požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma… (Mt 25, 34 – 35).
Tu je jediná istota, ktorú mám ako kresťan. Rozdiel medzi kresťanským presvedčením a filozofickým zmýšľaním v kontexte absolútnej istoty v presvedčení je v tom, že filozofické zmýšľanie je založené na akomsi protiklade rozumu a citu, vonkoncom nie viery, pretože filozofia prijíma len racionalistické vyjadrenie... to čo vidím musím racionálne dokázať.
Kresťanskú vieru racionálne nevieš dokázať, vonkoncom nie posvätné úkony viery. Absencia absolútnej istoty je nahradená vierou. To znamená, že ja aj mimo kresťanského uvažovania nemôžem byť nejaký stroj na niečo, čo ma stále presahuje, obmedzuje. Potrebujem niečo, čo možno nie celkom pochopím, ale začnem cítiť. Aby som nebol sentimentálny, je to jednoduché.
Darmo bude niekto niekomu rozprávať o Bohu, keď dotyčný nikdy nikomu nepodal chleba, nikdy ho nezaodel, nikdy pre niekoho nevykonal nejakú obetu, aby takto v ňom videl Krista. Jedna pieseň spomína tieto skutočnosti. ...."prenikni a ovládni ma tak úplne, aby môj život, bol odrazom Tvojho (Kristovho) života.
Záverom ešte posledné myšlienky. A pokiaľ tá duchovná konverzia u Teba a iných nastane, vtedy nadobudneš stopercentnú istotu a nezakolíšeš ani pri udalostiach medzi životom a smrťou. O tomto ti viem svedčiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár