V jednom článku, no budem sa snažiť byť stručný, som sa dočítal opäť zopár problémov, čo sa týka vzťahov. Na začiatku pripomeniem, že, môžem poklopať, z mnohých vecí vďaka modlitieb, vďaka toľkým obetovaným v duchu svätým omšiam som sa dostal zo všetkej tej nepohody, konečne sa mi pominuli čierne dni, ktoré som mal ešte nedávno.
Mrzí ma, že veľa ľudí nevie, čo je to opravdivá viera v Boha. Opravdivá dôvera. Mám taký pocit, že mnohým ľudom chýba akási prirodzená sebadôvera, vďaka ktorej sme tým, čím sme. Totiž, najhoršie je, keď si človek neverí, keď prestane si sebe samému dôverovať, pretože nič nedotiahne do zdarného konca. Nejde len o nejaký úspech, ktorý sa ale nie vždy dostaví, ale minimálne o pocit, že som pre niečo vynaložil maximum, a takto mám čisté svedomie sám pred sebou.
Dneska som sa bol prejsť s jednou kamoškou. Bolo mi skutočne senzačne. Bohu ďakujem skutočne zo srdca, že som si aj ja našiel čas, a mohol sa stretnúť, porozprávať. Aj pri dnešnej prechádzke parkom s kamoškou som si uvedomil, no síce, teraz si to dávam nejako do súvisu, že skutočne, čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste urobili. Ak sa mám úprimne priznať, keď som prišiel domov, moc sa mi nechcelo ísť znova do mesta, ale na druhej strane, som veľmi rád, že som sa nakoniec odhodlal ísť. Nejde len o to, že idem sa prejsť von s nejakým dievčaťom, a automaticky sa mi musí páčiť. Keď vnímam toho človeka ako niekoho, s kým si môžem dobre podebatiť, komu sa môžem zdôveriť, má u mňa nejakú dôveru, je to sto krát lepšie, ako keby som mal nejakú povrchnú známosť, len preto, že sa mi páči.
To sa mi na sebe najviac páči, že viem sa odosobniť od všetkých akýchsi pubertálnych predstáv, že každé dievča, ktoré sa mi privraví, a s ktorou nadviažem nejaký hlbší, zmysluplnejší rozhovor, že niečo z toho musí byť. Veľký omyl.
Naučil som sa dodržiavať od niektorých ľudí odstup. Citový, kadejaký. Výrazne to pomáha. V čom? Ak môžem poradiť, tak napríklad v tom, že nemám žiadne predsudky, a pred nikým nemusím hrať nejaké divadlo. Keď si človek nič nebude namýšľať, keď všetko bude brať s rezervou a triezvym pohľadom, keď ostane skutočne tým, čím je, vtedy sa mu začne dariť. Je síce pravda, že som dobrý herec, ale vďaka Pánu Bohu som sa dostal na nejakú vyššiu úroveň. Hoci ja osobne len máloktoré veci dokážem nejako precízne zakryť. Keď nemám náladu, alebo opačne, dám to najavo. Som šťastný, že nie som pokrytec, a mám radosť že mám pár ľudí pri sebe, s ktorými si rozumiem.
Rozmýšľal som nad všeličím. Napríklad nad tým, že čo je základom dobrého života vo dvojici. Azda peniaze? Veľmi sa obávam, že tento svet už nezaujíma modlitba jeden za druhého. Veľmi sa obávam, že už len veľmi malé percento jedincov existuje na tomto šialene uponáhľanom svete, kde samozrejme, nikto nemá na nikoho čas, a každý sa kdesi ponáhľa, ktorý večer si prejde v hlave dnešný deň, a úprimne s vďakou na perách všetko odovzdá Pánu Ježišovi.
Našťastie, už som si prešiel obdobím, kedy som plakal len tak, kedy ma doslova napadlo. Už som si prešiel obdobím, kedy som sa trápil nad kadečím. Skúsenosť ma naučila, že niektoré situácie v živote sa opakujú, a tak to bolo aj v mojom prípade. Našťastie, našiel som efektívny spôsob, ako sa z toho vymaniť. A to radím mnohým.
Zobrať do ruky svätý ruženec, a na každom zrnku prosiť Pána o pokoj, pohodu, radosť do života, o novú silu. Pravda je taká, že napríklad dneska som mal na pláne, čo som aj splnil toľko povinností, že som niektoré príjemnosti, napríklad biblické posedenie odmietnuť, pretože sa mi už jednoducho nechcelo. V súčasnosti, okrem toho, že píšem blog, surfujem po internete, kde s obľubom pozerám ponuky áut.
Dneska je prvý piatok. Bol som rád, že som ráno bol na sv. omši, a v krátkosti som adoroval pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou. Kľakol som si na chóre pred mojou lavicou, a počúval litáne k Božskému Srdcu. Veľmi prosím Pána o pokoj, radosť, o nezdolný optimizmus, ktorý ma neopustil ani po najväčších podrazoch, ktoré sa mi dostali. Ďakujem Pánovi za veľkú vnútornú silu, ktorou ma nezaslúžene obdaroval, že všetko viem prežiť, cez mnohé veci sa už konečne viem povzniesť, a že už ma nedokáže dlhodobo len tak niečo vytočiť a vyviesť z miery.
Naozaj si myslíme, že keď na všetko sa budeme spoliehať len sami na seba, že všetko unesieme? Že sme takí frajeri? A možno, keby sme v tichu počúvli Pána, aké riešenie má pre nás, ďakovali by sme mu, a neboli by sme nejako márniví. Ten, kto má veľa, chce mať ešte viac, a už sa viac neuspokojí s málom, ktoré má k dispozícii. Myslím si osobne, že keď budeme prosiť o málo, a budeme úprimní, budeme úplne odovzdaní do vôle božej, som presvedčený, že dostaneme mnohonásobne viac.
Ďakujem v tichu za dnešný deň, a prosím ťa, Pane, aby si mi pomáhal v nasledujúcich dňoch a zachovať sa čestne tak, ako to chceš Ty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár