..."Mne ste urobili..." Mt 25,40 X

Pustil som sa teraz do písania blogu, aby som skomentoval týmto blogom jeden článok, ktorý som si tu prečítal. Prišiel som nedávno z kostola a v tomto chladnom čase som rád, že som doma, a nie je mi nejako zima.

Dozvedel som sa, že veľa ľudí bez akéhosi zvláštneho druhu lásky nemôže žiť. Že nemôže bez toho existovať. Či je správne, že sa ľudia zamilujú, a podobne.

Aj vo vzťahoch môžem pokojne spomenúť a dať do súvisu tento evanjeliový výňatok, čo mám v nadpise článku.

Už som pripomenul, ale podotknem, že myslím si, že mnoho tínedžerov nechápu skutočný význam lásky. Asi pred niekoľkými rokmi som tu konkrétne písal, že keď sa zoznámim s nejakým dievčaťom, ženou, tak sa nebudem snažiť do nej zamilovať, ba práve...paradoxne naopak. budem sa pokúšať odohnať tú myšlienku preč. Prečo to vravím? Nie je dobré byť platonicky zamilovaný, pretože takíto ľudia nevnímajú realitu v takom kontextne, aká je. Zažil som to podobné aj ja, a preto dávam myslím si dobrý príklad nato, aby sme sa toho vyvarovali.

Verím, že nikto nechce byť sám, a mňa veľmi deprimuje samota, pretože jednoducho cítim, akokeby som bol stvorený žiť pre spoločnosť a niečo zdieľať. Spravil som v minulosti chybu, ktorú som fakt trpko oľutoval, ale už to nezmením, musím žiť a narábať s tými možnosťami, ktoré mám teraz. Spomienky sú úplne zbytočné. Nevraciam sa k nimi, a ak náhodou hej, tak len preto, aby som si uvedomil, že aj taký som niekedy bol. ˇ

Úspešne sa modlím, resp. už je to skoro rok, čo som sa zveril v modlitbe sv. Tadeášovi, a sv. Lukášovi. mojim patrónom. Už neprosím v podstate o nič, čo si myslím ja, a ak naozaj o niečo prosím, tak sú to normálne ľudské potreby. Jednou z nich je napríklad to, aby som v živote neostal sám ako prst. Ďalej to, aby som mal dobrú stabilnú robotu, čo žiaľ pri súčasnej vláde snáď nie je možné, a naskytnutie niečoho takého treba poriadnu dávku známostí kade tade. To je ale samozrejme jeden uhol pohľadu.

Mnohí nechápu význam lásky, a žiaľ, takí, ktorí to pochopili, sú v extrémnych podmienkach. Buď majú úplne dokonalého partnera, partnerku pri sebe, a skutočne im nič nechýba, a dokonca dosť možné, že ani Boha nepotrebujú k svojmu životu, alebo ďalší extrémny prípad, keď skutočne nemajú nikoho, a problém ale je, že už sa ani nesnažia si moc neikoho hľadať, pretože ich to omrzelo, aby dávali najavo neustále niečo, čo si dotyčný človek nezaslúži. Všetci sme ľudia. Všetci máme svoje pocity, city, srdce, každý máme individuálne myslenie, a pravda je taká, že nemôžeme od dvoch ľudí, aby mysleli úplne rovnako, poprípade im nadiktovať a vnútiť svoje myšlienky. Nech by aj boli dobré.

A tu nastáva problém. Človek, osoba, ktorý má veľmi dobré úmysly, myslí mnohé veci naozaj úprimne, nezištne, taký je skutočne na okraji záujmu. Dnes už azda pomaly vymizli zo sveta, zo spoločnosti niečo ako čistá skutočná láska, pravda, miernosť, obetavosť. Mnoho ľudí chce všetko naraz tu a teraz. Nik nechce čakať. A ten, kto je ochotný počkať, taký sa nakoniec nedočká, lebo samozrejme si vyhliadol takého partnera, partnerku, pri ktorej nijaký kompromis, ktorý sa proste nezhoduje s tým druhým názorom jednoducho nie je možný ani náhodou.

A tak to potom ide dookola. Máme tu zoznamky, a podobne, kde si virtuálne kadekoho hľadáme. Skúsil som to aj ja, ale pravda je taká, že po 10 minútach ma to omrzelo. Zrazu ako keby som skutočne prišiel do stavu, kedy som si uvedomil seba samého, a nepotrebujem sa zaoberať niekým druhým.

Nechcem byť už nejakým samozvaným záchrancom druhých, pretože sám od seba ku druhému, nejaké kroky sa mi nechcú podnikať. Nemá to význam totiž. Ak náhodou niekto, čo i len pudovo nedokáže vycítiť záujem o druhého... Je to zbytočné. Nejde tu ale len o nejaké zamilované predstavy, ale jedná sa tu aj o bežné kamarátstva. Pri nich máme ale dva extrémy pravda.

Buď sa niekoho doslova nevieme striasť, a síce je nám to kamarát, ale zas 24 hodín skutočne nemáme vôľu sa s ním rozprávať, alebo je to človek, ktorý nám proste ledva zdvihne mobil, keď mu len tak voláme, aby sme sa čo to o ňom zase dozvedeli. Otázka. Sú mi skutočne na pomoci takíto ľudia?

Asi ťažko. A myslím si, že keď prerušíme aspoň na krátky čas kontakt s niektorými ľuďmi, iste nám to neuškodí, ba myslím si pravý opak. Len nám to prospeje. Nie som odkázaný na priazeň nikoho, len na jedného. Na priazeň Ježiša, ktorého tak máme v modlitbe prosiť, aby sa nás on raz sám zastal pred Bohom, pretože je viac než isté, pri každom z nás to raz bude potrebné.

Končím narýchlo napísaný blog, pretože som dlho zase nič nenapísal. Prosme skutočne len o jedno. Aby sme neostali sami, a aby sme pri sebe mali takých ľudí, s ktorými isto budeme šťastní.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu