Je zaujímavé, ako človeka dokáže šport naozaj takto mentálne spojiť, zjednotiť, kedy možno dvaja ľudia, ktorí teoreticky veľmi nemajú si niekedy čo povedať, čo je samozrejme na škodu veci, v danom hokejovom dianí ich zrazu z ničoho nič spojí hokejová tematika.
A zrazu tu v podstate vidíme, že niektoré životné udalosti začnú pôsobiť dojmom, že predsa sa niečo neriešiteľné zrazu v danom okamihu dá v pohode vyriešiť, zrazu to nepríjemné sa obráti na dobré, na riešiteľné, na dobrú lekciu v danom prostredí, zrazu to, čo možno bolo nepredstaviteľné, zrazu je predstaviteľné a reálne, a to, čo niekedy spôsobovalo zármutok, sa zmenilo na potechu.
V hornom odstavci som teraz menoval v podstate situácie, akosi celkom zámerne, ktoré pôsobili ako protiklad. Dobré, zlé, príjemné nepríjemné, v tom kontexte, že niečo menej príjemné sa pretvorí na príjemné. Nikdy nie opačne.
Cieľom tohoto všetkého je povedať asi toľko, že cesta sa cieľom môže vtedy stať, kedy sa budeme snažiť ľudí okolo seba, ktorých pravda treba, dvíhať, povzbudzovať, byť pre nich akousi mapou, kompasom, a proste tým zjednocujúcim prvkom, pri nás ktorých sa budú správne orientovať.
Mnoho nepríjemných ľudí sú nepríjemní aj preto, lebo práve v živote ešte takýto "kompas" v živote ešte nenašli. Možno je to aj o tom, že nie každý pochopí, nazvem to po svojom, svoju akúsi misiu, teda osobitné poslanie, ktoré teda má splniť, ktoré mu nemusí nutne uľahčiť a inak spríjemniť život, ale má za cieľ ho zoceliť a spraviť omnoho lepšími.
Náš problém je, že všetko chceme dobré, vhodné, prijemné, krajšie, ale nie to, čo by bolo pre nás užitočné. Keby sa takto riadili napríklad pekári pri výrobe, teda pečení chleba, nikdy by nedokázali mať efektívnu výrobu. Ako príklad použijem nasledovné. Na vrchu pecí sú pohádzané doslova haldy rožkov. Zaujíma nás, či má pekáreň toľko odpadu.
„Toto sú rožky, ktoré sa prirodzeným zostatkovým teplom sušia, aby z nich mohla byť strúhanka. Nejde o odpad alebo pečivo vrátené z predajní. Tieto rožky vznikli preto, aby z nich vznikla strúhanka,“.
Chcel som týmto príkladom povedať to, že človek potrebuje vidieť aj to, čo nedokáže celkom spotrebovať, aby si uvedomil hodnotu svojej vytrvalosti, ktorá sa až neskôr pretaví do úspechu.
Chcú sa dostať konečne do nejakého cieľa, splniť nejakú tú svoju vysnívanú cestu, po ktorej idú, ale problém je niekedy v tom zmysle, že stále nevedia nájsť danú cestu v živote. Ale keď ho nájdu, zrazu človek nie jeden krát v podstate zistí, že práve to, čo hľadal na tej svojej pomyslenej ceste, po tej dráhe, po ktorej sa vydal, smeruje všetko do vhodného cieľa, a tie všetky príjemnosti, a možno aj nepríjemnosti predsa len boli potrebné na prekonanie toho všetkého, čo si prekonať zaumienil.
Povedal by som na príklade napríklad mosta, ktorý premosťuje cestu ponad potok. Je dobré presne na to, aby sme sa dostali teda z jedného brehu na druhý. Z jedného bodu do druhého bodu. Bezpečne a plynule.
Záverom teda posledné myšlienky tohoto článku. Práve aj tieto udalosti môžu byť celkom isto akýmsi vhodným spojivom, kedy človek v podstate odkryje to, čím v skutočnosti je. Niekomu na niečom záleží veľmi, práve preto sa snaží, z tej dobrej, pozitívnej stránky tak aj žiť, tak aj konať, a to všetko smeruje do jedného cieľa, aby bol predsa šťastný, a aby to šťastie naozaj ďalej odovzdal, a ak má charakter, je čestný, nie je sebecký, egoistický, a takto by sme mohli menovať ďalej, pomôže do toho cieľa sa dostať aj druhým, ktorí sú po jeho boku. V mojich blogoch som to nespočetne veľa krát rozoberal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár