Takže opätovne som si dovolil zacitovať tohoto človeka, ktorý vyslovil geniálnu vetu, a napísať k tomuto môj krátky komentár. Nadviažem možno ideovo na môj predchádzajúci sviatočný blog, a vysvetlím v krátkosti, o čo teda ide.
Viem, že to nie je jednoduché pochopiť, že či sa naša budúcnosť môže stať našou minulosťou, ale v niektorých prípadoch je to žalostná pravda. Mnoho vecí si predstavujeme celkom ideálne, od školy, vzťahy, kamarátstva, priateľstvá, ktoré niekto prežíva či už povrchne, že mu na nich proste nezáleží, rád sa s niekým proste pohráva, alebo to niekto naozaj prežíva veľmi hlboko a intenzívne, kedy dáva do toho proste všetku svoju energiu.
Všetko to, čo má do toho investuje. Ide na plný výkon, pretože vie, že v živote sa potrebuje niekam proste pohnúť, a vie, že jednoduchá cesta to veru nebude.
Máme mnohé plány, ktoré sa nikdy neuskutočnia, a je otázka našej cti, či sa dokážeme s daným faktom a realitou vysporiadať, postaviť sa problému čelom, úspešne mu čeliť, zdolať ho, vyhrať nad ním, hoci sa zdá, že človek prehráva. Či dokážeme prijať aj občasnú prehru, a takto si neskôr vychutnať víťazstvo.
Bez tej občasnej prehry to proste nešiel, a možno je to prevencia práve voči tomu, aby človek opitý slávou, úspechom a neviem ešte čím všetkým dobrým, proste tím víťazným ťažením nespyšnel, nenamýšľal si so sebe niečo, čo nie je pravda, nestal sa lakomým, márnomyseľným, povýšeneckým a podobne iným neduhom, ktoré častokrát ničia charakter, pokrivujú ho.
Pretvárajú takto osobnosť človeka, kedy človek nedbá o rozvoj svojich kvalít, prednosti, rozvoj toho dobra a mentálnych schopnosti, ale stáva sa postupne ctižiadostivým, výbojným, dobyvačným, energickým, ale nie na vhodné ciele, ten, ktorý má veľa nárokov nielen na seba, ale aj na najbližších, na svoje okolie, ktoré keď sa mu nedokážu vo svojej možno jednoduchosti vyrovnať, začne nimi nepochopiteľne pohŕdať, vysmievať sa im, možno ich ponižovať.
A takto by som mohol teda menovať ešte ďalej. Možno im niečo odopierať také, ktoré im právom patrí.
A práve to, čo človek chce podniknúť v budúcnosti, to že zabudne odkiaľ prišiel, lebo robí len víťazné ťaženia, zistil, že takto mu to vyhovuje. Chce si všetko podrobiť, netoleruje zlyhania ostatných utvrdzujúc sa v tom, že práve on je ten najlepší. Nie v jednej práci to žiaľ, takto funguje, a človek nedokáže tam obstáť.
Záverom ešte myšlienky k tomuto článku.Práve preto vzniká riziko a nebezpečenstvo, že to, čo považujeme za cnostné, vznešené v budúcnosti, veľmi rýchlo sa môže stratiť ešte v priebehu daného procesu, kedy to ostane neukončené a to len preto, lebo kariéra, moc, sila peňazí, možno lakomstvo, závisť a iné neduhy v našej spoločnosti pomáhajú človeku k budovaniu svojej márnomyseľnosti, závisti, budovaniu egoizmu, pohŕdanie ostatným, časom znepriateleniu možno s najlepšími priateľmi, ktorých možno tak veľmi potreboval, keď sám on kráčal smerom hore, ale teraz ich on sám chce vidieť smerom dole....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
patrixo
25. 12.decembra 2020 00:02
jedneho dna urcite
2
To akože sa to raz celé otočí? Pôjdeš teda od minulosti do budúcnosti a potom späť. Hmmm. To je ako keď dôjdeš až na okraj plochej Zeme, pozrieš sa z neho a potom sa vrátiš späť.
Napíš svoj komentár