No. V súčasnosti, trvá to teda už skoro rok musím povedať, že som veľmi príjemne akosi zasiahnutý. Spoznal som v ostatnom čase skrátka istý okruh ľudí, spoznal som proste niektoré spriaznené duše, s ktorými sa oplatí stráviť čas. To všetko ma napĺňa pokojom. Som veľmi vďačný za toto všetko, pretože dobre viem, ako to neraz spomínam na mojich článkoch, že nič nie je automatické a samozrejmé. Veru nič.
O čo teda ide. Poznáme isto príslovie, že nič nie je večné. Kedysi ešte asi v starom roku som na toto robil jednu recenziu, nepamätám sa už presne, v akom kontexte.
Isto máme veci, ktoré sú dočasné. Prakticky všetko okolo nás je dočasné, pretože raz to vzniklo, a nejakým prirodzeným minutím, alebo neviem presne aký pojem mám použiť, raz proste z nejakého dôvodu prestane to niečo plniť svoju funkciu. Nevieme presne, kedy to príde, ale vieme dobre že to príde.
Človek ktorý prežíva niečo veľmi krásne, nemám teraz na mysli nejakú zamilovanosť, prežije proste niečo, čo sa mu hlboko vryje do pamäti, a bude ho sprevádzať istý čas, možno bude cítiť strach.
Každý z nás zaiste vždy počíta najčastejšie s dvomi možnými variantami. Buď niečo mi vyjde, alebo nevyjde. Buď budem niečo napríklad banovať, budem si to postupne analyzovať, kde približne to skončilo možno ešte skôr, ako to začalo, alebo práve naopak, ak sa dokážem na niektoré súvislosti v mojom živote pozrieť s nadhľadom, posunie ma to vpred a som o skúsenosť bohatší.
V niektorých mojich blogoch z minulého roka som opisoval skúsenosť, ktorú som najskôr vložil do statusu daného dňa, ktorý pojednával o tom, a to musím priznať, že ma to napadlo dosť spontánne, že ak sa nedokážeš povzniesť nad čiastočným neúspechom, tak najkrajšie okamihy tvojho života sa razom zmenia na nočnú moru.
Zaiste nie všetko si treba pripúšťať len v tom najhoršom zmysle. Nie všetko je také zlé, ako sa to zdá.
Biblia síce hovorí niečo v tom kontexte a zmysle, že tam, kde je láska, nie je priestor pre strach. Tam, kde je láska, strach nemá miesto, pretože láska v danej podobe predsa prináša istotu. Istota je teda opak neistoty, a mohli by sme ju charakterizovať ako niečo, o čo sa človek proste môže oprieť z celej svojej sily. Prirovnal by som to k nejakému ľubovolnému poľnohodpodárskemu náčiniu, ktoré dokáže veľmi efektívne skultivovať pole, záhradu, práve preto, aby prinášala úrodu. Zasejeme tam nejaké osivo, sadivo, a vplyvom prírodných činiteľov budeme na jeseň zbierať úrodu. Tiež sa venujem trochu záhradkárčeniu, dneska som čistil bazén, takže k tomuto mám ako taký vzťah.
Vieme dobre, a to som si uvedomil aj po dnešnom veľmi peknom dni, povedal by som to skôr romantickom, pretože to napĺňalo všetky znaky romantiky, z čoho som veľmi povzbudený, že človek, ktorý cíti, že môže sa napríklad v niečom o niekoho oprieť, a tak isto je to aj z jeho strany, vtedy čas nezohráva nijakú rolu. Vtedy sa nikto neponáhľa a nikto ani nemešká. Človek častokrát v príjemnosti stráca pojem o čase. Ale nie preto, pretože je akosi náhle vytrhnutý z nejakej prežívanej reality a podobne, ale preto, lebo v láske čas nehrá nijakú rolu ani funkciu.
Je to práve preto, pretože v niektorých momentoch si dokážeš konečne s nadhľadom uvedomiť, že niečo sa začína, niečo končí, niečo práve prežívaš, a si v danej realite, ktorá ťa obklopuje. Po niečom proste si túžil, a zrazu cítiš, že sa to napĺňa. A ten moment, pokiaľ chápeš o čo ide, nezanikne nikdy. To, čo raz prežiješ nezanikne nikdy. Presne tak, ako to opisuje biblia, že láska nezanikne nikdy.
A pýtam sa teda či láska dokáže zaniknúť ako čas. Povedal som medzi rečou kamarátke, asi toľko. Nezabudni, všetko je v rukách božích. A pre Neho, čas nehrá určite nijakú rolu. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár