..."Máš len dve možnosti. Buď urobíš to, čo chcú od teba ľudia, alebo to, čo ti hovorí svedomie. Len keď si zvolíš tú druhú možnosť, budeš naozaj slobodný..."
Je to trochu ťažšie takto sa o tejto filozofickej problematike vyjadriť, ale predsa len by som to chcel aspoň skúsiť.
Vyjadrenia sv. otca sv. Jána Pavla II sa "žiaľ" píšem to teda v úvodzovkách, dajú aj poprieť, a pokúsim sa v skratke povedať aj v čom.
Jestvujú tisíce rád, možností, ako vyjadríme čosi, kde sa skrýva sloboda človeka, ktorá fascinuje naprieč celu filozofiou a teológiou mnoho ľudí, ktorí vďaka výskumu fenoménu slobody, buď vyznali a utvrdili si vieru v Boha, alebo naopak, zapreli a stratili s rovnakým zápalom, ako prv menovaná skutočnosť.
Možno nastavím veľmi vysoko latku, isto nechcem samozrejme v úmysle nijako poprieť slová sv. Otca, ale uvedomme si jedno. Sloboda je nezávislosť na akejkoľvek determinácii, teda na čomkoľvek, čo ťa určuje. a dokonalú slobodu nemožno pozemsky nikdy dosiahnuť. Takto to cituje ak sa nemýlim filozofická antropológia.
Pretože žijeme v akejsi duchovnej oscilácii, ako keby sme stále kmitali medzi dvoma alebo viacerými variáciami, alebo možnosťami, či skôr nemožnosťami, a nevedeli sa dostatočne rozhodnúť. Vysvetlím teda, že musíme sa stále čomusi podriadiť, pretože buď takto to chceš ty, ktorý počúva hlas Boha, alebo počúvneš rady cirkvi, pretože v nej neprestajne účinkuje Duch Svätý.
A skús nepočúvnuť Ducha Svätého! Ono znie to možno ako sentimentálny náboženský vtip, ale práveže tam sa skrýva tá pravda, že skutočne slobodný budeš vtedy, kedy vo svojej slobode vystúpiš zo seba samého, a budeš konať to, čo bude chcieť od teba Boh presne tak, ako to povedala Panna Mária na svadbe v Káne Galilejskej.
Mimochodom jedná sa o môj najobľúbenejší biblický citát, a preto si ho dovolím, resp, neodvážim nespomenúť, ktorý znie teda nasledovne... "čokoľvek vám povie, urobte to..." Jn 2.5 A teraz pri čítaní týchto evanjeliových slov, ktoré povedala Panna Mária, teda z tých málo slov a myšlienok od nej zachytených v riadkoch Písma Svätého skúste pouvažovať, či v tom svätom rozkaze na svadbe v Káne Galilejskej, mali alebo nemali hostia a posluhujúci na výber, a ako sa vlastne cítili.
Cítili sa teda slobodní, alebo neslobodní, tak znie otázka. Na jednej strane nemali vína, čo sa dá dočítať z biblických textov, a teda logicky aj, hrozilo nemalé fiasko.
Na druhej strane Ježiš prejavil svoju Božskú moc, kedy ako vieme, premenil niekoľko kamenných nádob naplnených vodou na víno. Vráťme sa k myšlienkam Sv.Jána Pavla II. Čo teda mal Pán Ježiš spraviť?
Dajme si otázku, mal on vlastne na výber? V jeho moci bolo nešťastie svadobníkov, že sa im minulo víno, ale zároveň bol aj nadprirodzený úkon, kedy naozaj Pán premenil 6 kamenných nádob. Isté spisy hovoria, že vtedajšia miera bola asi taká že 1 kamenná nádoba mala 60 litrov objemu, teda Pán reálne premenil 6x60=360 litrov vody na víno.
A to je ten strach, ktorý skľučoval hostí na svadbe a pokoj Krista, ktorý ich strach zahnal a zázrakom všetko vyriešil.
Na margo týchto slov poviem len toľko, že aj v ostatných môže prehovoriť Duch svätý, pretože my žijeme v akomsi zápornom duchovnom poznaní, ktoré hovorí približne v tých myšlienkach, že my v podstate súperíme v romantickom konflikte medzi dobrom a zlom.
A hoci dobro zvíťazí, predbežne na skóre vedie zlo, to negatívne, ktorým sa musíme prebíjať. Čiže aj keď dáme na svedomie ako súd rozumu, nemáme istotu že konáme správne. Dajte si odpoveď na otázku, ak vo vojne útočíte, a je strata na ľudských životoch, máte alebo nemáte vnútornú slobodu.
Dá sa na niečo vyhovoriť alebo nie? Ak je obranná vojna, a pritom tiež vznikajú obete, máme v sebe slobodu konania alebo nie. Ako to potom teda je?
Posledná myšlienka čo chcem povedať je to, že toto je tak extrémne ťažká filozofická myšlienka, že dovolím si tvrdiť, odpoveď na to všetko nám pravdepodobne dá jedine Pán vo večnosti, kde nám to, z nášho obmedzeného uhla pohľadu a chápania pravdepodobne všetko vysvetlí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár