Ak teda by som mal povedať a vyjadriť sa k tomu, napíšem približne takto. To nie je na zamyslenie, lebo je to nereálny príbeh. napríklad.
Manželka sedliaka zabila majiteľa koňa. Ori niektorých davových psychózach sa neriadite hlavou ale pudmi. A presne toto chce diabol využiť. Ale nie je to všetko len o tom, či slovo má moc. Rolu v tomto všetkom pravdepodobne, musíme si to povedať, zohráva okrem iného aj temperament. Ako to myslím, vysvetlím vám približne takto.
Pokiaľ si neustrážite temperament, a poviete niečo, čo možno budete dlho ľutovať, nečudujte sa. Koľko zbytočností denne poviete. Mnoho. Aj takých, čo zabudnete. Druhá vec. Diabol nevie, že zlo je v našich srdciach. To nie je pravda.
Pokiaľ napríklad ako kresťan ste chránený milosťou posväcujúcou, máte ju do chvíle, kedy nezhrešíte, teda od pokánia, ktoré okrem iného zahŕňa vyznať hriechy, oľutovať s tým, že chcem sa tomu všetkému vyhýbať. To je logické. Ono to žiaľ, pôjde potom samo. Sviatosti v cirkvi a modlitba mi slúži, aby som mal rozum a srdce pod kontrolou. A to ľudia ovládaní prízemnými pudmi v podstate nedokážu.
Riadia sa tým, že podstatné je to, čo vidím a vnímam zmyslami. Omyl teda racionalistov, ktorý dal podklad na ďalšie prenasledovanie kresťanov najmä v minulých 50 rokov.
Je to presne ako situácia z relatívne nedávnej minulosti histórie, ktorá stojí za to si ju pripomenúť, kedy v minulom režime sa snažili spolitizovať odlet kozmonauta Jurija Gagarina do kozmu, vesmíru, a po návrate údajne, ale len údajne (čo pravda nebola, a to sa dal neskôr ľahko dokázať) povedal, (to nepovedal nikdy) že ...."nijakého Boha nevidel, a Boha niet teda..." To Jurij nikdy nepovedal.
Vtedajší režim zneužil a zmanipuloval média, ktoré mal pri sebe, pretože Gagarin bol veriaci pravoslávny kresťan.
Tu práve vidíme na konkrétnom a reálnom príbehu, ako sa vás snaží diabol oklamať. On nejde ako tak proti vám, pokiaľ cíti, že sa mu podvoľujete.
Práve na základe toho povedal Pán Ježiš, že cesta do zatratenia vedie cez široké cesty, vy však vchádzajte tesnou bránou...."Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia, a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú..." Mt 7,13.
Ešte by som dodal, že ostatné si nerobíme sami. Chápem, že je to niekoho zamyslenie, ale pozor. Každý človek má rozum. ( keď vnímame racionálny predpoklad, že sa debatíme o psychicky zdravých a nie chorých ľudí).
A keďže mnohí ľahkovážne aj kresťania nepristupujú k sviatostiam, k sv. spovedi, sv. prijímaniu, sú teda duchovne mŕtvi. Nič ich neživí. Keď nečítajú Božie Slovo, a neuvažujú nad tým čo čítajú, škodia svojej duši. Potom to tak vyzerá, že teda miesto toho, aby sme rozjímali nad slovom Božím, čo sme počuli napríklad na sv. omši ( alebo v ino kresťanskon kostole, ak nie ste katolík) zúžite si obzor svojej viery na príslovia, prirovnania, metaforické pasáže, ktoré nemajú duchovnú hĺbku. Božie slovo to nie je len tak.
posledné čo chcem povedať, záverom aj mojej reflexie a príspevku do diskusie je približne to, že človek musí používať vieru a rozum preto, lebo oba tieto mimoriadne vzácne atribúty sú predsa darom od Boha.
Nie každý je rozumný (výnimku zaiste tvoria skupina duševne chorých ľudí) ktorý nedokáže na základe rozumového poznania identifikovať dobro od zlo, ale čo je podstatné, môže rovnako dobro i zlo vykonať. ako je to možné, ostáva záhadou, pravdepodobne za to môžu vrodené pudy, ktoré má každý.
Ku Vašej poslednej myšlienke, že slovo má moc premýšľajte skôr, ako budete konať či hovoriť poviem, že je to myšlienka na zamyslenie, ale pokiaľ ste na nejakej duchovnej výške, aj keď niekto vás urazí, teda použije nevhod slovo, Vás ako človeka duchovne zjednoteného s božím slovom a posilneného Eucharistiou nemôže nič vyviesť z miery.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár