Väčšinou človek potrebuje v podstate dobrú spoločnosť, aby človek mal vyvážené telesné a duchovné potreby. Ako to teda s týmto všetkým súvisí. No.
Ako to teda myslím. S tou stravou pán páter si myslím, že niektorí to trochu, alebo veľmi preháňajú.
Väčšinou to nie je ani tak o jedle, pretože nepredpokladám, že bežný človek denne zje vyprážaný rezeň. Čo sa toho týka, v obžerstve je sranda to, že na to treba aj mať. predovšetkým (finančne) teda obžerstvo je o tom, že človek má v niečom prebytok, a to poriadny, a nevie čo s tým.
Podstata obžerstva netkvie v tom, že človek je hladný, ale to, že niečo proste chce zahnať, a snaží sa zo zahnať jedlom. Teda problém je viacmenej psychický. Niečo sa proste deje, a treba komusi aj pomôcť. Na druhej strane nemyslím si, že človek ktorý má rád fastfoodove jedlá, (ak na to má opätovne) by si mal odopierať.
Človek má isté potreby. Pokiaľ potreby budeme stále potláčať, dopadne to zle. Dnes po dlhom čase som bol na spovedi.
Teda včera konkrétne. Cítil som každým slovom, čo zo mna vychádzalo, a slovom, ktorý som prijímal od duchovného otca ako duchovné rady, ozaj bez sentimentálnych názorov poviem, že som bol vyslovene dokonale nasýtený. Ten pôst bol naozaj mimoriadne dlhý.
Ako som spomínal v mojom príspevku pred pár minútam ide o to, že väčšinou človek potrebuje v podstate dobrú spoločnosť, aby človek mal vyvážené telesné a duchovné potreby.
Jedlo s tým nemá nič spoločné. Nepovažujem za dobré preferovať vegetariánsku stravu, aj keď každý má na to názor. S týmto jestvuje možnosť dostať sa do akéhosi biblického sporu, pretože človek má človeka dvíhať a nie ho utláčať.
Čo chcem povedať. Slabá vôľa je jedna vec, čo človek má, alebo opak, má silnú vôľu a vie si rozkázať.
Ale na druhej strane obávam sa, že náboženské hľadisko, duchovná prepojenosť, celkom si myslím, v akomsi obžerstve nemá význam. Dá sa to aj dokázať.
Napríklad bol som v čínskej reštike, kde do času pred kovidom, sa dalo naložiť si toľko, koľko vládzete. Je viacero takýchto reštauračných zariadení, ktoré toto poskytujú, je to už bežná vec.
Spozoroval som aj ja nie raz na sebe, že je lepšie, kedy človek má v niečom potrebu, potrebu sa najesť, čo je primárne pudová, alebo stále proste niečo vyskúšať. V niečom teda nemáme stále dosť, a chce to človek vyskúšať, bez ohľadu na to, ako napríklad bude z toho výsledok.
Aj 5 krát po sebe. bez problémov. Nie raz sa mi stalo, že som sa otočil možno trikrát. Pozrel som si na ten fantastický výber, a jednoducho nedalo sa odolať. V zaplatenom menu som mal zrazu na výber čosi, čo som doposiaľ nepoznal. Proste som si chcel užiť, čisté pôžitkárstvo, a obávam sa, že duchovný život s týmto síce môže úzko súvisieť, ale nie asi tak, ako to chápeme my.
Čo chcem povedať. Úzko to súvisí s naplnenín alebo nenaplnenín svojich potrieb. Pokiaľ stále máte v niečom ako spomínam nenaplnené potreby, vždy po niečom budete túžiť. Myslím si že fyzická kondícia nezohráva v tomto rolu, ale predovšetkým je to pevná vôľa. Ak spomínate sladkosti, nie je potrebné to obmedzovať. chemické sladkosti... pán páter. ak je trebárs zimné a jarné obdobie, nemusíte zjesť kilo postrekovaného ovocia. nikto to nikomu nekáže. dám si jedno a dosť. ale ako som spomenul, neviem od kade máte, že sa zmení myslenie zmenou stravy. Myslím si že isto nie. Myslene nesúvisí so zdravou stravou. Tematika je super.
Záverom mojej reflexie by som chcel povedať asi toľko, že áno, mnohí nielen jedlom, hocičím proste niečo akosi cielen potláčajú. V niečom proste cítia deficit, nedostatok, a takto ho nahradiť. Vedzte ale to, že keď nejde o život, nejde o nič. Nič sa nedeje. povedal by som, že je to nejaký len prechodný stav, ktorý trvá nie dlho. Človek donekonečna prirodzene nemôže len príjímať. Raz to proste prestane. A je otázka, kedy si to človek uvedomí, a to teda má súvis s duchovným obžerstvom, aj normálnym. Asi toľko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár