Včera večer som tak trochu netradične na pozvanie pána farára, bol účastný na svätej omši na dedine, do ktorej chodievam každú nedeľu pravidelne. Bola to krásna, večerná príjemná duchovná svätá omša, ktorá bola obetovaná za zomrelého predchádzajúceho pána farára, ktorý v tej dedine pôsobil takmer 18 rokov, a bol mimoriadne obľúbený v radoch dedinských veriacich.
Teraz akurát varím nejakú polievku, aby sa aj rodičia mohli občerstviť. Definovať to celkom presne neviem, čo to je zač, lebo som do toho dal všeličo možné. Nevadí, trochu zmeny určite nezaškodí, len prospeje.
Potom, pokračujem teda v rozprávaní, išiel som do mesta na aute na ďalšiu svätú omšu. Išiel som autom, a zobral som môjho kamaráta, už bol doma z práce, reku či sa nechce do dediny len tak odveci večer previezť, idem teda preč, mohol by som ho zobrať, veď predsa nie je nijaký problém, s radosťou.
Išiel som pre neho, a takto sme duchovne sa občerstvili, bol som rád.
Cestou domov som šiel pravda do kostola, kde som v meste, a veľmi ma zarazial veľmi smutná správa, ktorú som vôbec nečakal.
Zomrel totiž jeden duchovný otec. Veľmi ma to zarazilo, a preto aj tento blog by som teda veľmi rád v krátkosti chce, niečo ako zádušnú reflexiu venovať práve jemu.
V kňazskej službe pôsobil neuveriteľne krátko. Iba osem rokov, deväť rokov kňazstva by oslávil presne v júni, čo je ešte takmer 7 mesiacov a niečo ešte čas. Prvýkrát bol u nás na fatimskú sobotu na svätú omšu, kde ako novokňaz už bol srpávca farnosti v neďalekej dedine, a často a rád prichádzal ku nám do mesta povzbudiť nás svojimi príhovormi.
Smutné, ale s nádejou na večný život pozeráme sa predsa pri takýchto veciach dopredu a s úctou ctíme nesmierne veľké tajomstvo, tajomstvo života a večnosti v kolobehu času. Neviem to veľmi pochopiť.
Zámerne teda používam slovo kolobeh večnosti, pretože veríme, že v okamihu vydýchnutia sa ocitáme vo večnosti. Pred Pána, ktorý nás povolá.
Je mi moc smutno. Chápem pravda eschatologický význam kresťanstva, veď sme povolaní preto, aby sme raz vo večnosti vzdali vďaku Bohu za to, že sme za života obsiahli veľa vecí, ktoré pravda nie sú samozrejmosťou.
Tu sa pravda chcel pozastaviť teda nad významom slovného spojenia. Sú veci v živote, ktoré nie sú samozrejmosťou, a predsa mnohí ľudia to berú ako samozrejmosť neuvedomujúc si, že bez opravdivej pomoci Pána Boha nie sme nič.
Absolútne nič. Je veľmi dobré mať okolo seba cieľavedomých a ambicióznych ľudí, ktorí vedia čo chcú, a idú jasne a presne cielene za svojim snom, a vedia čo chcú dokázať a spravia skutočne všetko pre svoj úspech.
Horšie je to, keď človek nevie čo chce od sveta očakávať, a nemá ani nijaké túžby a ani priania.
Málo ľudí nanešťastie túži po nebi, aká malá je ich viera, a je veľa takých, čo túžia a bažia len po kariére, svetskom márnom poznaní, po poznaní v exaktných vedách, počas ktorých stráca človek citlivosť pre božie veci.
Mnohí mladí vedci boli možno pokorní usilovní študenti, a skončili ako neohrození králi, ktorí prišli na všetko, ktorí pokúsili sa dobyť svet, pre ktorých nič a nik neznamenal nijakú prekážku...
Až raz sa stalo že padli, a viac sa z toho nespamätali. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
2
@1 tak je. Nedávno som čítal článok v novembrovom Don Bosco Dnes a tam bola správa o úmrtí 16 ročného Dominika. Bol mladý, zdravý, podľa fotiek optimistický fajn chalan. Keď sa raz večer vracal domov zrazilo ho auto. Po pár dňoch zomrel v nemocnici.
V tom článku bolo na konci napísané, že vo vrecku jeho nohavíc sa našiel lístok s prípravou na sviatosť zmierenia. Zomrel teda vyrovnaný. A paradoxne aj jeho posledný status na FB bol: Nebo nie je výmysel.
Zamýšľal som tiež prečo takých mladých povoláva. Asi len dodám čo som raz na omši počul: Myšlienky Božie sú ďaleko od myšlienok človeka.
V tom článku bolo na konci napísané, že vo vrecku jeho nohavíc sa našiel lístok s prípravou na sviatosť zmierenia. Zomrel teda vyrovnaný. A paradoxne aj jeho posledný status na FB bol: Nebo nie je výmysel.
Zamýšľal som tiež prečo takých mladých povoláva. Asi len dodám čo som raz na omši počul: Myšlienky Božie sú ďaleko od myšlienok človeka.
3
„Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty,
Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.“
hovorí za všetko
Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.“
hovorí za všetko
4
zajkousko MosleyRn8 dakujem veľmi pekne, dobre ste pochopili pointu mojho pribehu, Pán Boh nech vás požehná
Napíš svoj komentár
Boh ma s každým jedným z nás určitý zámer...
aj Posolstvo, ktoré som tu dal do statúsov práve o tomto pojednáva