Zajtra nastupujem do novej práce. Celkom sa teším, najmä tomu, ako bleskovo sa mi zase podarilo aspoň na istý čas si nájsť prácu bezprostredne po skončení predchádzajúcej. Veľmi sa tomu teším, že aspoň na krátky čas nemusím behať po meste a chodiť od dverí k dverám tak, ako to bolo v minulosti. Hoci je veľmi pravdepodobné, že to samozrejme zažijem, nakoľko doba, v ktorej sa teraz ale všetci nachádzame praje skutočne len málokomu.
Som vďačný Duchu Svätému, že mi osvietil rozum, a šiel som sa pýtať na ďalšie aktivity. Dneska, na sviatok všetkých svätých som strávil deň doma.
Pamätám sa, že v minulosti, keď som sa do niečoho nového pustil, mal som doslova extrémny strach a stres. Teraz som veľmi šťastný, že som dokázal niečo skutočne samostatne, a uvidím, ak sa mi bude dariť. Myslím si, že skutočne inšpirácia prišla od Ducha Svätého a nepreháňam vôbec. Ďakujem veľmi mocnému Pánovi neba a zeme, že skutočne vypočul moju úpenlivú prosbu. Skutočne bola naliehavá, a presvedčil som sa opäť, že keď sa to zhoduje s božou vôľou, tak Pán to vypočuje. Verím tomu, že v prvom rade prsty v tom mal On. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Vonku už je sychravo. Pomaly padá tichučký dážď, ktorý je už slabý, nakoľko večer pršalo.
Dnes máme sviatok všetkých svätých. Je mi úprimne ľúto všetkých, ktorí práve v tieto chvíle oslavujú nezmyselný americký halloween, či ako sa to píše. Myslíte si skutočne, že tie tekvice sú skutočne k životu potrebné? Nevravím, že sa netreba baviť, ale prekrútiť sviatok všetkých svätých, našich orodovníkov, prekrútiť pamiatku zosnulých a takto tieto sviatky nechutne zdegradovať americkými hlúposťami.... myslím si že to nie je normálne. Ja Bohu ďakujem za všetko, čo sa mi dostalo v uplynulom čase, pretože toho skutočne nebolo málo.
Áno, odbúral som stres. Stres, ktorý ma začínal skľučovať v posledné dni v práci, keď som končil absolventskú prax. Ďakujem, že som si ju mohol vykonať, skutočne si to vážim, a nesmelo, veľmi opatrne som už počas nej Pána začal prosiť o niečo ďalšie, aby som nesedel doma. Ponoril som sa do modlitby. Moc sa neviem strašne sústrediť, to sa priznám, ale ono to funguje.
Všetkým, ktorí si myslia, že modlitba neznamená nič, a že sú to zbytočné slová, len vyslovujem poľutovanie, o aké veľké poklady prichádzajú. Som naučený prosiť. Som naučený aj nedostať, a práve táto skutočnosť ma primäla k tomu, aby som veľmi dúfal. Aby som veľmi veril v dobro tejto spoločnosti, že predsa sa nájde niekto, kto bude ochotný ti pomôcť.
Touto cestou skutočne ďakujem všetkým mojim kamarátom, a tak ďalej, ktorí ma povzbudzovali a vyjadrovali slová podpory, ktoré, samozrejme som veľmi potreboval. Nič nie je lepšie ako pocit, že niekto stojí za tebou, a síce ak ti možno nevie nejako okamžite pomôcť, tak ťa aspoň nejako duchovne podporí. Či už nejako morálne, vyslovením priania všetkého dobrého, uistenie o vzájomnej ako takej spolupatričnosti, alebo konkrétne. Nikdy by som nechcel nikoho zaťažovať v tom, aby som s na niečo mohol len sťažovať.
A tu sme na koreni problému. O odbúravaní stresu. Také niečo ako chodenie od dverí k dverám, byť neúspešní, neschopnosť sa presadiť, uplatniť tiež veľmi nepomôže jedincovi, aby bol šťastní. Ten, kto nevidí perspektívu do budúcnosti, borí sa týmto životom si to celkom ľahko zapamätá, a isto nebude nikdy robiť drahoty s ničím, a určite mi to veľa ľudí dá za pravdu.
Veľa ľudí ma od kadečoho odhovorilo a vyslovili niečo ako..." na tvojom mieste by som sa na to vykašľal, to je strašne málo čo dostávaš, zbytočne vynakladáš toľko úsilia, stojí ti to vôbec za to..." Bohu ďakujem za moju húževnatosť. A ďakujem vôbec Pánovi vôbec za to, že skutočne z minima som dokázal najmä Jeho zásluhou vyťažiť maximum. Veľa krát som veľa vecí, mnoho chcel už už odhodiť, vykašľať sa na to, ale skutočne pravda je taká, že pravdepodobne len pôsobením nejakej sily... isto od Pána, to nepopriem nikdy v živote som skutočne na nejakej úrovni...
A práve kôli tomu si veľa vecí, veľa maličkostí dokážem skutočne vážiť, a z nich sa tešiť, hoci mnohí to nepovažujú za niečo dôležité, možno mnoho ľudí teraz, si nevie vážiť to málo čo má, a neustále len sníva o veľkých, nedosiahnuteľných veciach. S tým všetkým teda, ako som spomenul, som odbúral stres. Som veľmi rád. Pochopil som, že keď sa budem zaoberať tým čo ma trápi, a nebudem sa vedieť tešiť, nebudem šťastný.
Pochopil som, že najlepší, najužitočnejší, najzdravší recept na toto všetko spočíva v jednom jedinom. Z celej sily sa oprieť o Pána Boha, bez ktorého nedokážeme nič. Z celej sily sa chopiť každej ponúknutej šance, ktorú máme pred sebou, lebo nikdy nevieme, či aj to nie je nejaká skúška od Pána.
Prajem všetkým len to najlepšie, a nech všetkých vás sprevádzajú a naplňujú prehojné Dary Svätého Ducha, a nezabudnite, o čokoľvek budete prosiť v mojom mene od Nebeského Otca, môj Otec vám to dá.... pripomína Pán Ježiš. Keď si to uvedomím, záverom spomeniem.... Mám sa skutočne niečoho báť, keď je Boh so mnou?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Pekne si to napísal. Áno, keď si vážime aj to málo, keď sa o to veľmi snažíme, tak sa nám to podarí a nakoniec sa nám podarí aj o niečo viac.
Škoda, že ja nedokážem mať takýto pokoj v duši. Ale nemôžem. Proste to nejde.
Škoda, že ja nedokážem mať takýto pokoj v duši. Ale nemôžem. Proste to nejde.
Napíš svoj komentár
Z ľudskej krehkosti, nevedomosti a aj schválnosti im je ľahostajný osud
Lukáško ty si dôkazom toho, že tvoja odhodlanosť bojovať s každým problémom prináša ovocie a píše do tvojej Knihy života príkladnú a oddanú lásku k Bohu všemohúcemu...
filip