Som rád, nepotrebujem aby to niekto len tak čítal. Chcel by som sa dnes, v toto krásne slnečné sobotné predpoludnie podeliť o niekoľko mojich pekných zážitkov, ktoré v poslednom období som zažil, a teda to chcem napísať niečo na spôsob internetového denníka, keď už mám tú možnosť.
V poslednom čase som kus veľa zainvestoval, a som veľmi rád, že tomu tak je. Prečo? Nikdy predtým, jedná sa o roky dozadu, možno tak 4, peť rokov dozadu, keby som chcel byť veľmi presný, som si teda ešte nevedel dostatočne predstaviť, aký pocit je, keď niečo máte, keď niečo vlastníte.
Nemusí to byť niečo vážne, niečo veľmi drahé. Stačí, keď to bude drahé vášmu srdcu, keď sa z toho, keď teda by som chcel byť tak viac osobný, keď sa z toho viem potešiť, rovnako, ako niekto sa teší z nejakého megalománskeho daru, na ktorý nikdy mať nebudem.
Pán Boh ťa povýši.
Isto poznáte stavy, a to chcem ako jadro môjho blogu kus rozvinúť, že myslíte si, že vám je koniec, chcete niečo dosiahnuť, a to sa len rozplynie v nepredstaviteľnej diaľave, a vy pomaly sa stávate viac pesimistom ako optimistom. Čím to ale je?
Veľa z nás, priznajme si to otvorene, nechce bojovať. Bojí sa totižto hneď na začiatku, že prehrá.
Podobne totiž som sa zachoval aj ja, keď ma kamarát lákal do jedného biznisu, v ktorom je on už dlhšie.
Aj by som šiel, ale som nešiel. Mne stačí to moje čo mám. Uspokojil som sa možno pre niekoho s mylnou predstavou, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.
Ale niekedy je to tak. Dozvedel som sa, aké je príjemné príslovie trpezlivosť ruže prináša.
Myslel som si, že mnohé veci, ktoré som si ešte pred časom vytýčil, budú mať neuveriteľne ťažký priebeh, ale musím s hrdosťou, musím s pokorou pred Bohom povedať, že našťastie v tomto prípade to vôbec nie je pravda.
Nie je pravda, že keď po niečom túžiš veľmi, sa to nenaplní. Skôr naopak. Čím viacej sa zaoberáš nejakou myšlienkou, ktorá je dosť náročne zrealizovateľná, tým lepšie sa ti kráča za svojím vysnívaným snom, a myslím si, že mnohí mi to potvrdia.
Je mnoho úspešných manažérov, športovcov, talentovaných hudobníkov, s ktorými to zo začiatku vyzeralo zle nedobre.
Mnohí lámali palicou nad nimi, mnohí sa im vysmievali, a možnože tak prifarbene poviem, oni za nich sa hanbili, keď mali neičo predviesť pred publikom, a podobne, takých prípadov poznáme.
Lenže roky plynú, čas letí, a doba sa mení.
Z tých možno neschopákov, sa stali milionári, ktorí pochopili, že áno, život nie je o majetku a kariére, ale poctivej a tvrdej práce na seba, od toho neskutočného sebazáporu, z ktorého pramenia veľmi pekné výsledky. Nikto nepozná tak dôverne toho druhého ako on sám. Nik nepozná, koľko sĺz ho stál ten úspech, koľko musel ľudí naokolo presviedčať, keď sa mu možno všetci vysmievali, a teraz im oči ostali pre plač, a podobne..
Hanbiť sa teda skutočne vôbec nie začo.
Pretože Boh ťa povýšil.
Mnohí sa mylne domnievajú, že všetko čo dosiahli, ako som to doteraz v tomto blogu písal, dosiahli vlastnou silou, usilovnosťou, šikovnosťou.
To áno, ale nie všetko.
Nie je všetko ľudské sily, nie je všetko len svaly, len silné reči, nie je všetko mať nejaké úspechy v oblasti biznisu, obchodu, to sú veľmi vynaložené drahé náklady, tvrdé seba zápory a odriekania, šialené riešenia krízových situácii, ktoré si mnohí bežní ľudia nevedia ani predstaviť.
A predsa sú ľudia, ktorí dokážu skloniť hlavu, kľaknúť na kolená, a preto sa im darí veľmi.
Včera som mal veľmi zvláštny pocit.
Vychádzal som poobede, bolo už vlastne predvečerom, ale je krásny čas, dlho vidno, no teda bol som pred bankou, nestíhal som, len som si pozrel výpisy.
Bol som veľmi spokojný a naplnený, pretože si konečne usilovnou prácou, osobnostným rastom plním svoje sny, o ktorých som sa ešte pred možno tromi rokmi ani len neodvažoval snívať.
Pán Boh mi z mála požehnal veľmi veľa, a veľmi som rád, že verím a dôverujem práve jemu....
... hoci ho nevidím, hoci sa s ním osobne nikde nestretnem, a mám možnosť s ním byť v kontakte v kostole, v modlitbe, v prírode, kde sa neustále vraciam, v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej....
Ďakujte Bohu za všetko čo máte, naučte sa to, zíde sa vám to. Možno to niekomu príde divné, a bude sa stále len spoliehať na vlastné sily, ale vtedy vlastne celkom padáš, nemáš nič vo svojich rukách.
Nech sa vám všetkým darí, aj v tejto veľkonočnej oktáve, radosti, že konečne Pán Ježiš je ten víťazný Baránok, ktorý sníma aj môj hriech, a preto mu ich všetky odovzdávam v nádeji, že ma oblaží svojím požehnaním a pokojom.
Prajem Vám všetkým veľa radosti a úspechov! Pochválený buď Ježiš Kristus!
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár