Je to veľmi zlý pohľad, pretože mať niekoho pri sebe je základná potreba každého človeka, a ten sociálny ľudský kontakt, ktorý prerastie na hlbšie priateľstvo a neskôr na spoločné založenie si rodiny je veľmi bohabojný a krásny skutok prameniaci jedine od milosti a lásky Pána Boha.
Takto sa to dozvedám z mojej katolíckej viery, ktorá ma učí, že už pri samom stvorení sveta, Pán Boh "rozmýšľa", teda píšem to samozrejme v úvodzovkách, lebo sa to nedá nejako jednoznačne vysvetliť, je to moc ťažké, a teda, v Písme sa jasne dočítame že, a teraz chcem citovať Písmo Sväté....
Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná“
Gn 2, 18). Tento výrok sa teda nachádza, ako je uvedené v tejto biblickej značke v starozákonnej knihe Genezis.
Týmto teda chcem nadviazať na jeden blog, ktorý som čítal, a ktorý má nadpis prečo nemám ženu.
Sú okolnosti, a dneska som sa o tom s mojou známou u nej v práci debatil, ja mám do prvého septembra, ako dobre, volno, a teda nemusím riešiť ešte našťastie mnoho vecí, čo som celkovo rád, a teda môžem sa venovať celkom iným veciam.
Uvedomujem si aj ja, že nie je dobré byť človeku samotnému, a mal by som sa poriadne modliť, aby mi Pán Boh ukázal svoju cestu.
Neviem, či je na mieste to spomínať, ale napríklad myslím si že Pán Boh veľké veci nerobí hneď, ale nechá na to určitý časový limit.
Mnoho ľudí je nešťastných, ktorí su z nejakého dôvodu bez ženy, bez muža, a nevedia si nájsť partnera.
Pravda je taká, že približne takých 90 percent, ak by som to mal nejako číselne dať nejaký konkrétny príklad, tak teda vecne napíšem, že mnohí si nevedia predstaviť akože na zatiaľ vzťah len úprimne čisto priateľský, a to sa týka aj veriacich ľudí.
Je pravda, ako som samozrejme čítal už keď som sa pripravoval na sviatosť birmovania, tak v knihe, ktorú som aspoň tak sčasti mal naštudovať, veľmi ma ale zaujala, a pot trinástich rokoch z nej čerpám dá sa povedať až podnes, mi objasnila mnoho právd, na ktoré som možno by sám vtedy celkom určite neprišiel, a som rád, že som si to prečítal vtedy niečo ako odborné rady.
Je veľmi zlé, keď sa človek pri dosiahnutí nejakého cieľa príliš upne práve na ten cieľ. Je veľmi dôležité pri tomto všetko si všímať predovšetkým aj isté nazvem to teda sprievodné javy, ktoré doprevádzajú, a čiastočne teda aj nazvem do akokeby dovysvetľuvávajú niektoré okamihy, udalosti, dávajú im nejaký celkom určite logický význam, otvárajú oči a uvádzajú všetky veci na správnu mieru.
Pri tomto samotnom sa z človeka môže stať akýsi stroj, ktorý nehľadí vpravo ani vľavo, chce dosiahnuť nič inšie len svoj cieľ, a keď ho dosiahne, tak napokon s hrôzou zistí, e ho to absolútne neuspokojuje a tobôž nie napĺňa.
Jednak som to čítal ako myšlienka jedného katolíckeho biskupa, a má v tom aboslútnu pravdu. Je mnoho ľudí, ktorí silou mocou chcú niečo dosiahnuť. Je to aj dobré a nič zlé, avšak...
Po dosiahnutí toho nastáva akási vnútorná duchovná prázdnota, keď nevie, čo má s tým javom robiť.
Napríklad po niečom veľmi túžiš hmotnom hej. Chceš si niečo kúpiť, tak veľmi sporíš. A keď nasporíš, kúpiš to, možno sa stane niekomu, že ho zaleje pocit, kedy zistí, že vlastne vie žiť a fungovať aj bez toho. Tešiť sa z toho samozrejme teší, ale už to nie je ono.
Toľko krátkych pohľadov teraz v tento krásny, piatočný slávnostný večer, keď celá cirkev sa raduje z osláv krásneho sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár